Symbol štátnosti si pripomínali po celom Slovensku
Zostavil Maroš SMOLEC: Lukáš TOVSKÝ, Ján SEMAN, Martin HÁJNIK ‒ Foto: IUMS, autori
Slovenskí poslanci 17. júla 1992 prijali Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Tento politický akt otvoril ústavnú cestu k vzniku Slovenskej republiky prvého januára 1993. V deň prijatia deklarácie sa vďaka matičným miestnym odborom rozhoreli Vatry zvrchovanosti po celom Slovensku. Ústrednú vatru zapálili matičiari na čele s Drahoslavom Machalom, Petrom Štrelingerom a Jánom Smolcom v strede Európy pred Kostolom sv. Jána Krstiteľa v Kremnických Baniach. Táto tradícia pretrváva až do dnešných dní.
V piatok 17. júla 2026 sa v areáli geografického stredu Európy uskutočnila Ústredná vatra zvrchovanosti 2026. Slávnostné podujatie pripomenulo tridsiate štvrté výročie prijatia Deklarácie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky – dokumentu, ktorý sa stal jedným z významných medzníkov na ceste k vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
Kremnické Bane aj tento rok boli miestom stretnutia ľudí, ktorí si prišli uctiť odkaz zvrchovanosti a pripomenúť udalosti, ktoré formovali moderné dejiny Slovenska. Atmosféru slávnostného večera umocnilo výnimočné prostredie Kremnických Baní, ktoré dodalo podujatiu osobitný symbolický rozmer. Vatra zvrchovanosti je každoročne pripomenutím historických udalostí, národnej spolupatričnosti a úcty k hodnotám, ktoré sprevádzali formovanie slovenskej štátnosti.
Súčasťou programu bolo i kultúrne vystúpenie Speváckej skupiny Prameň zo Žarnovice. Vyvrcholením podujatia sa stalo slávnostné zapálenie vatry zvrchovanosti – symbolického ohňa, ktorý spája minulosť s prítomnosťou a pripomína význam tradícií, identity a spoločných hodnôt. Ústredná vatra zvrchovanosti 2026 opäť spojila návštevníkov v duchu úcty k histórii a odkazu generácií, ktoré stáli pri zrode samostatnej Slovenskej republiky. Súčasťou spomienky je aj výber fotografií, ktoré zachytávajú okamihy z tohto slávnostného večera v Kremnických Baniach. Ústredná vatra zvrchovanosti tak zostáva živým symbolom slovenských dejín, tradícií a hodnôt, ktoré majú svoje miesto aj v ďalších generáciách.
-
NAD LIPTOVSKÝM MIKULÁŠOM
Na vyvýšenine Háj-Nicovô, odkiaľ sa otvára jedinečný pohľad na panorámu Liptova, Nízkych Tatier či Západných Tatier, Chočských vrchov alebo na Liptovskú Maru, sa stretli stovky občanov, aby si pri Vatre zvrchovanosti pripomenuli prijatie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky zo 17. júla 1992, keď sa tradícia pálenia vatier zvrchovanosti začala písať aj na Liptove. V deň jej prijatia zapálili miestni matičiari a občania prvú vatru.
Prvá vatra bola skromná, prišlo iba niekoľko nadšencov, no založili plameň tradície, ktorá nevyhasla ani po viac ako troch desaťročiach. K účastníkom sa na tohtoročnej Vatre zvrchovanosti prihovoril poslanec Národnej rady SR a primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč. Pripomenul význam zachovávania historickej pamäti a úcty k udalostiam, ktoré viedli k vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Prítomných pozdravil aj viceprimátor mesta Rudolf Urbanovič.
Osobitnú atmosféru vniesol do programu podpredseda Matice slovenskej Marek Nemec. Na úvod zarecitoval bez použitia mikrofónu úryvok z básnickej skladby Smrť Jánošíkova od Jána Botta. Jeho hlas sa niesol vrcholom Hája a vytvoril pôsobivý okamih, ktorý ocenili prítomní spontánnym potleskom. V príhovore zdôraznil nenahraditeľné postavenie Matice slovenskej pri organizovaní podujatí venovaných slovenskej štátnosti a národnej identite. Pripomenul tiež, že práve Matica dnes stojí či už ako organizátor, spoluorganizátor alebo partner pri veľkej väčšine vatier, ktoré sa v minulých dňoch rozhoreli v mestách a obciach na celom Slovensku. Mohutné plamene zapálenej vatry osvietili celý vrch Háj-Nicovô a boli viditeľné z veľkej časti Liptovskej kotliny.
-
HORELA AJ V CEJKOVE
Na ďalekom slovenskom Zemplíne opäť vzbĺkol plameň, ktorý už viac ako tri desaťročia pripomína cestu Slovákov k vlastnej štátnosti. Vatra zvrchovanosti v Cejkove sa aj tento rok niesla v znamení úcty k tridsiatemu štvrtému výročiu prijatia Deklarácie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky a zároveň oslavy kultúrnych tradícií zemplínskeho regiónu.
Podujatie tradične pripravila obec Cejkov pod vedením starostu Štefana Kačuráka v spolupráci s Miestnym odborom Matice slovenskej v Cejkove. Vatra je už neodmysliteľnou súčasťou Dní obce Cejkov. Začiatkom roka sa významnou udalosťou pre obec stalo obnovenie činnosti Miestneho odboru Matice slovenskej v Cejkove. Oživený matičný život prirodzene nadviazal na bohaté tradície obce a stal sa dôležitou súčasťou jej kultúrneho diania. Matičiari zároveň zastrešujú činnosť Folklórneho súboru Cejkovčanka, ktorý slávnostný program otvoril. Na podujatí sa zúčastnil aj predseda MS Marián Gešper.
Vo svojom príhovore zdôraznil historický význam Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky ako jeden z rozhodujúcich krokov na ceste k samostatnosti. Pripomenul, že slovenská štátnosť nebola samozrejmosťou, ale výsledkom dlhodobého úsilia mnohých generácií slovenských národovcov, matičných i kultúrnych pracovníkov. Dodal: „V pamätný deň prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR horeli vatry na Devíne, v Kremnických Baniach, ale aj na opačnom konci republiky – na východe našej vlasti v Cejkove. Ich príklad dodnes nasledujú mnohé mestá a obce po celom Slovensku. Aj preto patrí Cejkov medzi symbolické miesta slovenskej štátnosti. Vatra zvrchovanosti tu nepretržite horí už tridsať štyri rokov, čo predstavuje generačný záväzok zachovávať historickú pamäť a odovzdávať ju ďalším generáciám. Je to dôkaz, že pomyselný plameň národnej hrdosti horí silným plameňom aj na juhovýchode Slovenska.“
