Zápas o dejiny, a teda ani o Slovensko sa neskončil


Štyria historici o prelomových udalostiach dejín v redakčnej besede SNN

Zápas o dejiny, a teda ani o Slovensko sa neskončil

Zhováral sa Dušan D. KERNÝ – Foto: archív SNN

Do redakcie sme dostali rozhorčený písomný protest člena známych medzinárodných spisovateľských spolkov, ako aj organizácií televíznych a filmových kritikov, ktorý adresoval i vedeniu RTVS, že sa na 75. výročie Viedenskej arbitráže nevenovala tejto historickej udalosti nijaká pozornosť. „Viedenská arbitráž bolo násilné zabratie zvrchovaných území Československa, a tým Slovenska, a zlyhanie demokratických síl Európy,“ konštatoval pri tejto príležitosti historik, terajší minister vlády SR Dušan Čaplovič. Podľa neho „okupovanie Košíc a ďalších slovenských miest a obcí na slovenskom juhu sprevádzalo násilie voči českým, slovenským, židovským a rómskym občanom, ale aj demokraticky zmýšľajúcim Maďarom“. Redakčnú besedu s historikmi strednej a mladej generácie – Dr. Antonom Hrnkom (1955), Dr. Ferdinandom Vrábelom (1948), Dr. Martinom Lackom (1976) a Mgr. Jánom Mitáčom (1983) – začíname preto súčasnosťou.

Prvá Viedenská arbitráž a jej dôsledky


tiso j. portrét štvorecV novembri tohto roku sme si pripomínali tragické udalosti spred sedemdesiatich piatich rokov

Prvá Viedenská arbitráž a jej dôsledky

Ferdinand VRÁBEL – Foto: archív autora

Prvým krokom nielen k rozbitiu Československa, ale aj k druhej svetovej vojne bola Mníchovská dohoda. Mníchov – hlavné mesto nemeckého nacistického hnutia – bol aj mestom, kde sa rozhodovalo o nás bez nás za účasti vrcholných predstaviteľov Nemecka, Talianska, Veľkej Británie a  Francúzska. Mníchovská dohoda, podpísaná v noci z 29. na 30. septembra 1938, stanovila v doplňujúcom vyhlásení, že ak problém poľskej a maďarskej menšiny v Československu „nebude vyriešený do troch mesiacov formou dohody medzi zainteresovanými vládami – stane sa predmetom ďalšieho stretnutia tu prítomných hláv štyroch mocností“.

Keď Budapešť jasala a Slováci smútili


arbitráž - štvorecMladý historik o slovensko-maďarských vzťahoch v jeseni 1938

Keď Budapešť jasala a Slováci smútili

Ján MITÁČ – Sken titulnej strany dobového denníka SLOVÁK

Rozpad Rakúsko-Uhorskej monarchie po prvej svetovej vojne znamenal vznik nových nástupnických štátov v strednej a juhovýchodnej Európe. Zatiaľ čo menšiny žijúce po neustálym asimilačným tlakom v Uhorsku tento fakt prijali s uspokojením, pre Maďarov a najmä ich politickú reprezentáciu znamenal traumu, ktorá je ešte podnes prítomná vo veľkej časti maďarskej spoločnosti. Trianonskou zmluvou bola určená konečná hranica, s ktorou sa maďarské elity nevedeli a nechceli zmieriť.

Viedenská arbitráž 1938: Vzali nám vtedy tretinu ornej pôdy


arbitráž - štvorecVerdikt Viedenskej arbitráže pred 75 rokmi – čierny deň v dejinách Slovenska

Vzali nám vtedy tretinu ornej pôdy

Ján ČOMAJ – Foto: Ferdinand VRÁBEL

V Mníchove sa 30. 9. 1938 veľmoci dohodli o odstúpení značnej časti Česka – tzv. Sudet – Hitlerovmu Nemecku s tým, že prípadné územné požiadavky Maďarska a Poľska voči ČSR sa budú riešiť medzi zainteresovanými krajinami – v prípade, že sa nedohodnú, rozhodnú mocnosti. K dohode nedošlo, ale Británia a Francúzsko sa vzdali rozhodujúceho práva. O novej hranici Slovenska rozhodli preto 2. 11. 1938 Nemecko a Taliansko, presnejšie ich ministri zahraničia.

Autonómia ako vyvrcholenie slovenského národnoštátneho programu


slovensko-vlajka 3 štvorecNajradikálnejšími odporcami idey autonómie sa stali komunisti

Autonómia ako vyvrcholenie slovenského národnoštátneho programu

PhDr. Peter MULÍK, PhD. - Ilustrácie a foto: SNN

Matica slovenská a Spoločnosť Andreja Hlinku v spolupráci s Ústavom pamäti národa usporiadala 4. októbra 2013 v Žiline spomienkovú akadémiu pri príležitosti 75. výročia autonómie Slovenska. Podujatie sa začalo položením vencov k pamätnej tabuli, pripomínajúcej túto udalosť na budove Katolíckeho domu (dnes Gymnázium sv. Františka). Historik Martin Lacko konštatoval, že na 6. október 1938 mal národ zámerne zabudnúť. Či už cieleným zabúdaním, vytieraním z pamäte, alebo diskreditáciou. Najradikálnejšími odporcami idey autonómie sa stali komunisti, ktorí – podľa boľševickej propagandy – svojich odporcov nazývali „fašistami“.

Prečo nebol prezident Masaryk na odhalení mohyly


štefánik 1Poznámky k 85. výročiu odhalenia pomníka Milana Rastislava Štefánika na Bradle

Prečo nebol prezident Masaryk na odhalení mohyly

Ferdinand VRÁBEL – Foto: archív

Prvú iniciatívu na postavenie mohyly M. R. Štefánika na Bradle vyvinula bratislavská organizácia Sokola už v roku 1919; o vybudovanie mohyly sa zaslúžil celý slovenský aj český národ, ale i príslušníci národností – zbierka sa organizovala aj na Podkarpatskej Rusi – na čele so Spolkom pre zbudovanie mohyly, založeným 28. februára 1920 pod predsedníctvom Dr. Emila Stodolu, ktorého neskôr nahradil Dr. Samuel Štefan Osuský, ev. a. v. biskup. Tajomníkom Spolku bol najprv myjavský rodák a francúzsky legionár Pavel Varsik, neskôr Oravec a ruský legionár Anton Granatier.

Spiš je ešte stále tajomným regiónom


Spišský Jeruzalem - štvorecSlovenský Jeruzalem je kultúrnym a duchovným bohatstvom národa

Spiš je ešte stále tajomným regiónom

Eva ZELENAYOVÁ – Foto: autorka

Levoča je nielen historickým klenotom Spiša. Niet dňa, aby sa neobjavila v dopravnom spravodajstve. Isteže v negatívnom zmysle. Keď sa v minulom storočí stavala Košicko-bohumínska železnica, Levočania nechceli vydať svoje pozemky, a tak hlavná trať Levoču obišla. Zostala im však hlavná cesta, spájajúca západ krajiny s východom, a súčasná diaľnica ju kopíruje. V ostatnom čase vzbudili pozornosť dve správy – keď sa zrútil diaľničný most a keď nastal mimovoľný výbuch v tuneli. Obidve nehody si vyžiadali ľudské obete, obidve sa stali počas výstavby diaľnice blízko Levoče.„To nebude dobré, stavať cestu pod Šibeníkom,“ zhodne tvrdia starí Levočania. Práve v tuneli pod ním sa stala nedávna tragická nehoda. Prečo by to nemalo byť dobré?

Železnica, čo spája minulosť s budúcnosťou


zubačka Horehronie - štvorecPo rokoch zabúdania ožíva na Horehroní technická rarita z  predminulého storočia

Železnica, čo spája minulosť s budúcnosťou

Maroš SMOLEC – Foto: autor, OZ Zubačka; zdroj: www.zubacka.sk

Noc už zahalila hornatú krajinu. Mraky nedovolili hviezdam rozsvietiť na nebi ligotavú pavučinu. Pouličné svetlá vypli. Je vojna, treba šetriť – aj elektrinou. Dedina zmizla v temnote. Len široká cesta lemovaná drevenicami sa plazila dohora, ticho prerážajúc tmu. Domce mĺkvo stáli ako jej osobná stráž. Po ceste kráčali traja chlapi. Ticho, opatrne. Sychravý vietor sa im zahrýzal do štíhlych tiel, ohlasujúc príchod zimy. Písal sa rok 1944. Tomáš v tú noc nespal...

Mrazivá jeseň bola však na veľkom kuse Slovenska horúcou. Slováci sa vzopreli nemeckému diktátu a ešte v lete 29. augusta vyhlásili ozbrojené povstanie. Wehrmacht si v októbri pripomenul svoj veľký sen o „blitzkriegu“ ešte zo začiatku druhej svetovej vojny. Sníval ho v Poľsku, vo Francúzsku, v Holandsku... Po rokoch reality sa im prisnil zas – o pár týždňov zdanlivo porazili slovenských povstalcov. Nemali to však také ľahké, ako trúbili do sveta ich agentúry a poslušná tlač. Slováci sa nevzdávali bez boja. Ani v Polomke alebo Telgárte – vzdialených, takpovediac, len cez kopec od našej dediny – v severnej horehronskej doline, ktorá spája Brezno s Červenou skalou a pri prameni Hrona aj s východom Slovenska.

Sokolstvo v bojoch o Slovensko


Sokoli Slovenska - štvorecŤaženie mladých proti maďarským boľševikom

Sokolstvo v bojoch o Slovensko

Vojtech KÁRPÁTY

Novovzniknuté Česko-Slovensko začalo hneď v prvých mesiacoch svojej existencie s budovaním vlastnej armády, ktorej personálnym základom sa mala stať revolučná československá armáda v zahraničí – Československé légie v Rusku, v Taliansku a vo Francúzsku. Návrat legionárov sa však z rôznych dôvodov komplikoval a trval až do roku 1920. V čase vyhlásenia Č-SR mala nová republika na svojom území k dispozícii armádu v sile 180 tisíc mužov z dvanástich odvodových ročníkov (1887 – 1898). A tu zohralo svoju úlohu sokolské hnutie na Slovensku.

Však sa nám ty poddáš, ruina!


Piff štvorecPred šesťdesiatimi rokmi sa začala obnova Bratislavského hradu

Však sa nám ty poddáš, ruina!

Text Ján ČOMAJ – Foto archív SNN, kresba Alfred Piffl

V septembri v roku 1953, po smrti Stalina a Gottwalda, v trochu uvoľnenejšej atmosfére profesor architektúry, historik a archeológ Alfred Piffl za pomoci vplyvných osobností presvedčil ústredný výbor komunistov a štátne orgány v Bratislave o potrebe rekonštrukcie Bratislavského hradu a s hŕstkou nadšencov sa dal do práce. Zavŕšil prieskum areálu a vypracoval projekt stavebnej obnovy paláca a okolitých budov. Profesora Piffla sme v našej rubrike Osobnosti Slovenska predstavili vlani, dnes sa venujme jeho veľkolepej myšlienke obnovy Hradu – pri 60. výročí začatia prác.