Iránska vojna je strategickou porážkou USA
Radoslav ŽGRADA – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
Vojna Izraela a Spojených štátov proti Islamskej republike Irán sa nevyvíja podľa želaného scenára Bieleho domu. Teherán, vedomý si, že môže využívať geografiu ako zbraň, prejavil výnimočnú odolnosť a rozhodnosť. Zaútočil na americké základne a blokovaním Hormuzského prielivu zasadil svetovej ekonomike citeľnú ranu. Negatívne následky sa priamo začínajú dotýkať celého sveta.
Po únose venezuelského prezidenta N. Madura, ktorý by nebol možný bez hlbokej zrady vo vlastných radoch, očakával americký prezident ďalšie ľahké víťazstvo na ceste blokovania rozvoja svojho úhlavného konkurenta ‒ Číny. Tá bola dominantným odberateľom ropy z oboch krajín – z Venezuely aj z Iránu. Trump uveril svojmu spojencovi B. Netanjahuovi, že islamská republika je tesne pred politickým výbuchom, ktorému stačí len trochu dopomôcť útokom na vedenie režimu. Výsledkom je, že sa do armády na obranu vlasti (podľa iránskych zdrojov) prihlásilo namiesto potrebného milióna až jedenásť miliónov dobrovoľníkov. Akákoľvek prípadná pozemná invázia USA v Iráne by sa prakticky rovnala masakru amerických jednotiek.
■ FIASKO AGRESIE
Po rokoch zapojenia iba do malých a extrémne asymetrických konfliktov proti povstaleckým skupinám alebo chudobným krajinám si Spojené štáty jednoducho vytvorili falošný pocit „neporaziteľnosti“, ktorý sa rýchlo rozplynul po konfrontácii s krajinou s významnými vojenskými schopnosťami. Po fiasku agresie a záberoch horiacich amerických základní na Blízkom východe Washington a Teherán v apríli ohlásili prímerie, ale trvalú mierovú dohodu neuzavreli.
Rokovania, ktoré sprostredkoval Pakistan, boli oficiálne pozastavené odvtedy, čo Irán a USA vzájomne odmietli návrhy druhej strany. Trumpova administratíva sa dostala do situácie, z ktorej nemôže vymanévrovať bez straty tváre. Výstižne to zhodnotil v časopise The Atlantic neocon Robert Kenan – mimochodom človek, ktorý po desaťročia patrí medzi najmilitantnejších zástancov intervencií: „Porážka v súčasnej konfrontácii s Iránom bude mať úplne odlišný charakter. Nedá sa napraviť ani ignorovať. Nebude existovať návrat k pôvodnému stavu ani žiadne konečné americké víťazstvo, ktoré by spôsobené škody zvrátilo. Hormuzský prieliv už nebude ‚otvorený‘ tak ako kedysi.“ Nielen on považuje Trumpovu eskapádu za najväčšiu strategickú porážku USA.
■ CENOVÉ BOMBY
Výsledná strata ropy a ďalších životne dôležitých zdrojov z Perzského zálivu už zvýšila ceny benzínu v USA približne o tridsať percent pričom pravdepodobne sú na ceste ešte ďalšie veľké zvýšenia. Analyzovaná spotrebiteľská inflácia sa zrýchlila na 3,8 percenta, čo predstavuje nárast o 1,4 bodu v priebehu iba dvoch mesiacov od začiatku konfliktu. Veľkoobchodné ceny vyskočili o šesť percent, čo bolo oveľa viac, než sa očakávalo. S výnimkou obdobia narušenia dodávateľských reťazcov počas covidu patrili obe tieto miery inflácie k najvyšším za posledné desaťročie.
Väčšina expertov očakáva, že v nadchádzajúcich mesiacoch ešte vzrastú, pretože globálne prerušenie dodávok pokračuje a postupne prenikajú celým systémom. V súčasnosti väčšina krajín využíva strategické rezervy fosílnych palív – ich čerpanie prebieha „rekordným tempom“, ako tvrdí Medzinárodná agentúra pre energetiku. Agentúra koordinovala uvoľnenie 426 miliónov barelov núdzových zásob, pričom približne 164 miliónov barelov sa už použilo, a varuje pred spotrebovaním zvyšných zásob v horizonte niekoľkých týždňov.
■ ÚTOK VYHRÁŽKAMI
Donald Trump sa usiluje prinútiť Teherán akceptovať podmienky ako porazenej strane, čo nezodpovedá realite. Irán práve naopak, predkladá vlastné sebavedomé návrhy o usporiadaní vzťahov s USA, ako aj zakotvenie nového statusu v Perzskom zálive. Osobnostné charakteristiky súčasného pána Bieleho domu, ako aj patologický fanatizmus vedúcich činiteľov Izraela naznačujú, že ďalšie kolo tvrdej vojenskej konfrontácie sa zdá byť nevyhnutné. Teherán je pripravený na obnovenie bojov (v čase uzávierky tohto vydania panovalo ešte prímerie, v čase vydania môže byť situácia diametrálne odlišná – pozn. red.).
Počas obdobia prímeria vo viacerých prípadoch Trumpove opakované verejné vyhlásenia, že mierová dohoda s Iránom je takmer na dosah, rovnako ako spravodajské články v tom istom duchu, pravidelne kývali trhmi. Často im predchádzali obrovské stávky na určitý smer vývoja, ktoré vyzerajú ako obchodovanie zasvätených osôb. Podozrivé insider obchody prebehli 23. marca, 7. apríla, 16. apríla, 21. apríla a 6. mája. Investori zarobili stovky miliónov dolárov na krátkych pozíciách na cenu ropy, vždy tesne pred vyhlásením prezidenta o rokovaniach, ktorých existenciu Iránci vždy dementovali. Vojna s Iránom s katastrofálnymi ekonomickými následkami, ktoré z toho vyplynuli pre Ameriku aj zvyšok sveta, pravdepodobne úplne zničia Trumpovo prezidentstvo – v novembrových voľbách pomôžu k víťazstvu demokratom v komgrese s prípadným pokusom o impeachment.
