Stále sa sťažujeme, že benzín a nafta opäť zdraželi. Zamyslime sa nad príčinou a následkami, ktoré má vojna v Iráne na celý svet. Premýšľajme aj o problémoch našich rómskych rodín, ale aj tých afrických či juhoamerických, ktoré vidia, ako cena plynu na varenie stúpla nad hranicu únosnosti.

Alebo nad tým, že kríza v oblasti hnojív povedie ku katastrofe v poľnohospodárstve a k zdraženiu ryže a pšenice v mnohých častiach sveta ‒ opäť na to doplatia tí najchudobnejší. Samozrejme, musíme sa obávať rizík spojených s Iránom, ak raz bude vlastniť atómovú bombu. V tom prípade by som sa však obával aj tisícov jadrových hlavíc, ktoré majú vo svojich arzenáloch Rusko a USA, Izrael, India, Pakistan, a možno Severná Kórea.

Je to začarovaný kruh, ale aj predvídateľná katastrofa, ktorú predstierame, že neberieme do úvahy, a tak sa nedostáva do správ našich médií. Brusel mlčí. Vlastne nemlčí. Posiela euromiliardy na vojnu, a pritom volá po „mieri“. Je ľahké volať po „mieri“, ale ak na ňom skutočne nebudeme pracovať – predovšetkým vo svojich srdciach – nikdy sa nikam nedostaneme. Pochopiteľne, každý z nás môže pre svet urobiť len málo, vari len toľko, že sa zatiaľ zmieri s hlučným susedom alebo s rozhádanými príbuznými. Ale začnime aspoň uvažovať o tom, že problémy našich blížnych sú často oveľa vážnejšie ako naše vlastné. Možno raz euromiliardy predsa len nepôjdu na drony, na rakety, ale na nemocnice, školy, na zavlažovanie, na cesty, na… a na pamätník Chatama Sofera v Zasľúbenej zemi, ktorý o Palestíne sníval celkom iný sen. A iný sen o Slovensku sníval aj Karol Kuzmány.

Text: Jozef M. RYDLO – Foto: SNN (AI)