Matičná návšteva na pracovnej misii v Záhrebe
Marián GEŠPERb- Foto: IUMS
Delegácia Matice slovenskej vedená predsedom Mariánom Gešperom absolvovala 13. – 14. mája 2026 pracovnú a kultúrnu cestu v Chorvátsku. Program spojil krajanské, literárne a kultúrne aktivity: návštevy slovenských komunít, stretnutia s deťmi a s mládežou, rokovania so Zväzom Slovákov v Chorvátsku i prijatie v sídle Matice chorvátskej v Záhrebe.
Matičnú delegáciu tvorili predseda Marián Gešper, podpredseda Peter Schvantner, tajomník Viliam Komora, riaditeľka Krajanského múzea MS Milina Sklabinská a riaditeľka Vydavateľstva MS Ingrid Majeriková.
■ LITERÁRNE STRETNUTIA
Dôležitou súčasťou programu boli literárne stretnutia so slovenskými deťmi a s mládežou v Iloku, Josipovci Punitovskom, Jelisavaci, Markovci Našickom, Našiciach a Lipovľanoch. Pripravili ich Vydavateľstvo Matice slovenskej a Krajanské múzeum MS s podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Slovenské deti sa na besedách oboznamovali s celým procesom vzniku knihy ‒ od nápadu cez písanie príbehu až po ilustráciu a finálnu podobu publikácie pod vedením slovenských autorov a výtvarníkov.
Oficiálny program delegácie sa začal v Lipovľanoch. Predseda Matice slovenskej v Lipovľanoch Josip Krajči predstavil delegácii Slovenský etnodom, jediný v Chorvátsku. Nie je iba muzeálnou expozíciou, ale miestom živej kultúrnej pamäti. Lipovľanský etnodom je dôkazom, ktorý bol obnovený aj vďaka pomoci Matice slovenskej v Martine. Delegácia sa potom presunula do miestnej knižnice, kde odovzdala oddeleniu slovenskej literatúry najnovšie matičné publikácie.
■ KOOPERAČNÉ ROKOVANIA
V Našiciach sa uskutočnilo rokovanie s predsedom Zväzu Slovákov v Chorvátsku Mirkom Vavrom a poslancom za českú a slovenskú menšinu v Chorvátskom parlamente Vladimírom Bílkom. Zväz Slovákov v Chorvátsku od roka 1998 zastrešuje šestnásť slovenských matíc, pôsobiacich v rôznych častiach krajiny. Rozhovory sa venovali výučbe slovenského jazyka, podpore mladých, vydavateľskej činnosti, folklóru a vzájomnej spolupráci.
Delegácia navštívila aj Markovac Našický, kde jej členov prijala Branka Baksová, členka Rady pre národnostné menšiny a podpredsedníčka miestnej Matice slovenskej. Osobitnou zastávkou bola Drevenica, kultúrny priestor vybudovaný v roku 2007 z dreva privezeného zo Slovenska. Uchováva kroniky, fotografie, publikácie a predmety dokumentujúce život slovenských rodín v Slavónii. Slováci tu prišli najmä z Kysúc a okolia Trenčína. Celkovo žije v Chorvátsku približne tritisícpäťsto Slovákov.
■ PRIJATIE V ZÁHREBE
Vrcholom cesty bolo prijatie v sídle Matice chorvátskej v Záhrebe. Delegáciu prijal jej predseda Damir Zorić. Rokovanie nastolilo témy užšieho prepojenia súčasných kultúrnych aktivít obidvoch matíc a celkového zintenzívnenia literárnych výmen a vedeckej spolupráce. Matica chorvátska, založená v roku 1842 ako Matica ilýrska, patrí medzi najstaršie slovanské matice. V jej dejinách výrazne rezonujú aj slovenské mená – Ján Kollár, Pavol Jozef Šafárik, Štefan Moyses a iné. Aj preto na stretnutí osobitnú pozornosť venovali Štefanovi Moysesovi, ktorý takmer dve desaťročia žil a pracoval v Chorvátsku.
Bol profesorom na Kráľovskej akadémii v Záhrebe, kanonikom, cenzorom záhrebskej tlače, členom chorvátskeho národného hnutia a spoluzakladateľom Matice chorvátskej. Pripomínali sa aj Bohuslav Šulek, slovenský štúrovec a významná osobnosť chorvátskej vedy a publicistiky, i bán Josip Jelačić, ktorý v revolučných rokoch 1848 – 1849 významne podporil Ľudovíta Štúra a slovenskú revolúciu. Po rokovaní si členovia delegácie v Záhrebe uctili miesta spojené s osobnosťami chorvátskych a slovensko-chorvátskych dejín vrátane Josipa Jelačića, Josipa Juraja Strossmayera, Bohuslava Šuleka a Štefana Moysesa.
■ TRADÍCIE A VÝZVY
Chorvátsky štát má hlboké dejinné korene. Chorvátske kráľovstvo vzniklo v roku 925 a minulý rok to bolo významné 1 100. výročie. Neskôr sa spojilo s Uhorským kráľovstvom v rámci personálnej únie. Slováci i Chorváti takmer tisíc rokov žili v uhorskom štáte, pričom slovenské a chorvátske národné hnutia sa vždy navzájom podporovali. Návšteva Matice slovenskej sa uskutočnila v období, keď Chorvátsko stojí na novej dejinnej a demografickej križovatke. Krajina získala nezávislosť v roku 1991 a v roku 2013 sa stala členom EÚ.
Dnes čelí viacerým výzvam spojeným s nízkou pôrodnosťou a odchodom mladých ľudí do zahraničia. V súčasnosti má približne 3,8 milióna obyvateľov, pričom pred rokom 1990 ich bolo takmer 4,7 milióna. Krajina zároveň prechádza spoločenskou transformáciou. V Chorvátsku už pracujú desaťtisíce pracovníkov z Ázie, najmä v hotelierstve a doprave. Ich prítomnosť je čoraz viditeľnejšia v Záhrebe, Splite či Rijeke. Ďalší prisťahovalci prichádzajú z Bosny a Hercegoviny a zo Severného Macedónska. Čo sa týka Srbov, nastáva zaujímavá situácia. V súčasnosti žije v Chorvátsku približne 120-tisíc Srbov a zdá sa, že ich menšinové práva sa postupne posilňujú. Je to paradox, keďže v závere občianskej vojny v bývalej Juhoslávii, ktorá sa začala roku 1991, počas operácie Búrka v auguste 1995 z Chorvátska ušlo takmer 200-tisíc Srbov.
■ SLOVANSTVO
Chorvátske politické elity si tieto skutočnosti uvedomujú. Aj preto Chorvátsko vytvorilo rozvinutý systém ochrany domácich národnostných menšín. Existencia slovenských matíc a kultúrnych domov je dôkazom, že chorvátsky štát má reálny záujem na zachovaní národnostných menšín, predovšetkým slovanských. V určitých oblastiach je dokonca činnosť slovenských matíc v Chorvátsku podporovaná dôslednejšie, než je činnosť Matice slovenskej zo strany slovenského štátu. Aj preto nadobúdajú aktivity Matice chorvátskej a Matice slovenskej osobitný význam. Predstavujú priestor pre vzájomnú podporu a spoluprácu týchto dvoch počtom malých slovanských národov v meniacom sa európskom prostredí.
