Demonštrácie odporu sú postavené na falošných mýtoch. Bezpečnostná rada Slovenskej republiky vyhodnotila situáciu okolo organizovania protivládnych demonštrácií ako bezpečnostné riziko. Orgány činné v trestnom konaní začali trestné konanie vo veci. Navrhli vyhostenie jedného Ukrajinca a zákaz vstupu viacerým osobám na naše územie z prostredia Gruzínskej národnej légie. Slovenská opozícia túto vládnu činnosť považuje za strašenie verejnosti a prekrývanie vlastných politických zlyhaní. Nateraz sa podozrenia z organizácie štátneho prevratu nepotvrdili. Prípravy protestov vykazujú znaky dômyselnej organizácie s cieľom zvrhnúť súčasnú Ficovu vládu. Potvrdzujú to prepojenia organizátorov na mimovládny sektor, ich zahraničné kontakty a spôsoby financovania.
- NENAPLNENÝ SCENÁR
Celý rozruch naštartoval hromadný email mimovládneho hnutia Nie v našom meste. Ich dokument, ako donútiť vládu rokovať o prípadných predčasných voľbách, resp. o jej demisii, presne stanovuje termíny mítingov a stupňujúce formy aktívneho občianskeho odporu. Organizátori potvrdili, že burcujúci email rozposielali stodvadsiatim osobám ‒ vrátane niektorých opozičných politikov z progresívneho spektra. Uviedli, že scenár vytvorila umelá inteligencia ChatGPT. Nateraz nie je dôležité, či návod odporu vytvorila umelá inteligencia, alebo reálny aktivista, ale smerodajný je fakt, že organizátori stále reálne postupujú podľa tohto plánu. Protesty boli 7. februára, tak ako plánovali. Termíny teda sedia. Ich plánovaná intenzita sa však nestupňuje. Protesty ostávajú relatívne pokojné, až na viaceré vulgárne pokriky na adresu vlády. Gradácia občianskeho odporu sa nenaplnila. Organizátori z ďalšieho mimovládneho združenia, tentokrát Mier Ukrajine, sa snažili slovenskú verejnosť presvedčiť, že 24. januára sa na proteste v Bratislave zišlo vyše 60-tisíc ľudí. Napokon priznali chybu. A odhadovaný počet znížili na 40-tisíc účastníkov. Progresívne médiá vrátane Denníka N (ten zohráva dôležitú rolu v celom prostredí protivládnych protestov) dokonca informovali, že po celom Slovensku sa zišlo vyše 110-tisíc nespokojných občanov. Reálne čísla sa pohybujú na úrovni maximálne 70-tisíc až 75-tisíc účastníkov. Je známe, že medzi nimi boli i tisícky ukrajinských občanov, detí a mladých ľudí. Protestujúcich voličov sa zhromaždilo na slovenských námestiach maximálne 60-tisíc. V parlamentných voľbách získali len strany vládnej koalície vyše 1 284 427 hlasov. Teda na protivládnych protestoch sa odhadom zúčastnilo len okolo šesť percent voličov vládnych strán. Zo všetkých evidovaných voličov je to len okolo 1,5 percenta hlasov.
- MÝTUS
Organizácie protestov prevzali lídri združenia Mier Ukrajine. Hlavnými tvárami tejto skupiny sú politici Marián Kulich, Lucia Štasselová a Andrea Cocherová, aj keď sa snažia vystupovať nadstranícky. Protesty pritom postavili na nepravdiovom mýte, že Ficova vláda plánuje Slovensko vyviesť z euroatlantických štruktúr. Je to lož, čo potvrdili traja najvyšší ústavní činitelia po stretnutí u prezidenta Petra Pellegriniho. Naše zahraničné ukotvenie potvrdzuje aj memorandum koaličných strán, ktoré podpísali pred zostavením súčasného kabinetu. Nikto vo vláde neplánuje vytrhnúť Slovensko z euroatlantických štruktúr a hodiť ho ako ohlodanú kosť Ruskej federácii. Aj keby to chceli, nedokážu to! O vstupe do Európskej únie rozhodli Slováci v plebiscite, ktorý vyhlásil prezident Rudolf Schuster vo februári 2003. Hlasovanie sa konalo 16. a 17. mája 2003. Išlo vtedy v poradí o piate referendum na Slovensku. V našej histórii samostatnosti bolo jediné platné. Zúčastnilo sa na ňom 52,15 percenta oprávnených voličov, drvivá väčšina hlasovala za vstup do EÚ.
- HANBA V PRIAMOM PRENOSE
Jedna z najvýraznejších tvárí organizátorov protestov architektka a komunálna politička Lucia Štasselová nevie, že Slovensko do EÚ vstúpilo na základe referenda. Túto svoju vážnu neznalosť preukázala v televíznej debate Téma s Petrom Bielikom. Nezávislý novinár Dag Daniš to komentoval slovami: „Myslím si, že rozhovory s touto dopletenou paňou by mali robiť výlučne zaslúžilí umelci z Denníka N, prípadne zo SME. Nikto iný. Lebo hneď ako lídri iniciatívy Mier Ukrajine narazia na kritické otázky alebo na fakty, vyletia zo zákruty. A havarujú. Ľudia s takouto obmedzenou výbavou dnes organizujú protesty, ktorých pointou je prelomiť voľby 2023, vyvolať nové a inštalovať Michala Šimečku do kresla predsedu vlády.“ Lucia Štasselová je vysokopostavená komunálna politička, bývalá námestníčka primátora Bratislavy v oblasti sociálnych vecí a nájomného bývania. Do mestského parlamentu sa dostala na kandidátke koalície Team Bratislava, SaS a Progresívne Slovensko. Aktuálne sedí vo viacerých orgánoch spoločností, ktoré patria Mestu Bratislava. Je v dozorných radách OLO, a. s., Spoločnosti pre rozvoj bývania, n. o. (BOB), či v MKK Grössling, s. r. o. Je členka predstavenstva Bratislavskej organizácie cestovného ruchu Bratislava Tourist Board a sedí aj v správnej rade Divadla Pavla Országha Hviezdoslava, n. o., ktoré spustilo na jeseň 2023 kampaň na podporu LGBTI+ aktivít nechutným útokom na významného predsedu ustanovizne a jedného z najvýznamnejších slovenských básnikov P. O. Hviezdoslava. Na reklamných nosičoch ho zobrazili s odseknutou hlavou. Matica slovenská vtedy protestovala pred budovou divadla.
- PRAJNÝ DONOR
Koľko jej presne vynáša komunálne pôsobenie, nie je jasné. Podľa zverejneného majetkového priznania z roka 2023 na stránke bratislavského magistrátu jej zdaniteľný príjem z verejnej funkcie je 5 185 eur a z neverejných funkcií 11 380 eur, spolu teda okolo 16-tisíc eur, čo nie je veľa. Na nedostatok finančných zdrojov si však sťažovať nemôže. Pripomíname, že v minulosti poberala plat viceprimátorky Bratislavy, ktorý sa pohybuje v súčasnosti okolo 5 500 eur. V roku 2021 mohol byť na úrovni 3 250 eur (vychádzali sme z jej majetkového priznania). Ďalej vlastní rodinný dom v Marianke, v ktorom aj reálne býva, čo jej vyčítal aj jej spriaznený Denník N v rozhovore zo septembra 2019. Bývanie mimo mesta je v príkrom etickom rozpore s jej pôsobením komunálnej poslankyne Bratislavy. Vlastní aj rodinný dom v obci Hrušov, pozemky ornej pôdy v okolí Bratislavy a iné výdobytky. Svoj majetok sa snaží pred verejnosťou utajovať. Ako poslankyňa Mestskej časti Bratislava-Ružinov v roku 2017 nezverejnila svoje príjmy, preto musela zaplatiť pokutu vo výške trojmesačného platu poslanca, ktorú jej schválilo miestne zastupiteľstvo. V roku 2018 ústavný súd potvrdil sankciu tisícpäťsto eur. V júni 2019 sa stala jedným z najväčších donorov na kampaň do parlamentných volieb 2020 za stranu Miroslava Beblavého SPOLU. Strane požičala 100-tisíc eur. Informáciu sme našli na stránke Transparency International Slovensko. Išlo o dva prevody v jeden deň vo výške 50-tisíc eur. Politik, ktorý disponuje na svojom účte takýmito prostriedkami, určite nie je chudobný. Ešte ako viceprimátorka kandidovala v roku 2020 do parlamentných volieb za Progresívne Slovensko ‒ SPOLU. Koalícia neprešla bránami zákonodarného zboru. Podľa výpisu z obchodného registra si v roku 2012 založila spoločnosť s ručením obmedzením Lubet so sídlom na Potočnej 16 Marianke v mieste jej bydliska. Zaujímavé je, že Finstat nezverejnil o tejto obchodnej spoločnosti žiadne relevantné informácie. Účtovné závierky sú totožné, ako by spoločnosť nevykazovala žiadnu činnosť. V minulom roku išla firma do likvidácie. Po pätnástich rokoch „pôsobenia“ je výsledok jej hospodárenia – 3 220 eur. Jej majetok je na úrovni 1 700 eur.
- KOMUNÁLNE POZADIE
Lucia Štasselová mala ambíciu kandidovať za primátorku Mesta Bratislavy. Ponúkal jej to svojho času predseda strany Sieť Radoslav Procházka. Jej ambície evidentne prevyšovali schopnosti. Možno jej sponzori napokon odporučili, aby kandidovala len za mestskú poslankyňu. Tam uspela. O jej straníckej vernosti sa veľa vie. Je známa svojou prelietavosťou. Za tri volebné obdobia v komunále stihla pôsobiť v strane Sieť i v klube KDH v ružinovskom zastupiteľstve počas pôsobenia kontroverzného exstarostu D. Pekára. Neskôr sa točila okolo strany SPOLU (spomínali sme jej vysokú pôžičku), až napokon skončila v Progresívnom Slovensku pred parlamentnými voľbami v roku 2020. V neúspešnej kampani sa zviditeľnila robením kampane po rómskych osadách. Podľa nášho zdroja práve v čase, keď mala vykonávať dobre platenú funkciu viceprimátorky Bratislavy. Až po mediálnom záujme sa na bratislavskom magistráte údajne náhle objavil dovolenkový lístok na čas jej kampane.
V januári 2021 sa rozhodla pozíciu viceprimátorky opustiť. Podľa nášho informátora ju mal k tomu neoficiálne priamo primäť progresívny primátor. Portál regiony.sk v tejto súvislosti napísal: „Podľa našich informácií s viceprimátorkou Luciou Štasselovou bola na magistráte dlhodobá nespokojnosť. Už koncom minulého roka (rozumej 2020) krátko pred Vianocami mal primátor Matúš Vallo oznámiť Štasselovej, že končí. Dva mesiace hľadali formu, ako túto výmenu odprezentovať verejnosti.“ V kuloároch sa hovorilo, že jedným z dôvodov je jej snaha budovať nájomné bývanie v lokalite Čákiho kaštieľa zo začiatku 20. storočia, proti čomu vznikol silný odpor obyvateľov Prievozu. Ako to býva v progresívnej komunite zvykom, tak rodinkárstvo po vzore klanu Šimečkovcov nemôže chýbať ani u Štasselovcov. Jej manžel Ivo je dlhoročný riaditeľ mestskej pamiatkovej organizácie Mestský ústav ochrany pamiatok. Počas výmen všetkých manažérov a „transparentných“ výberových konaniach po nástupe M. Valla sa vo svojej funkcii udržal. Azda ako jediný… Svoju rodinnú pozíciu na účet mesta Bratislavy posilnili, keď sa Metropolitnom inštitúte Bratislava zamestnala ich nevesta Sandra ako koordinátorka projektu Mesto pre deti.
- GRUZÍNSKA LÉGIA
Predseda vlády R. Fico začiatkom februára naznačil, že za protivládnymi protestami môže stáť vojenská skupina Gruzínska národná légia, ktorá pôsobí v bojoch na Ukrajine proti ruskej intervenčnej vojne. Ich zakladateľ Mamuk Mamulašvili sa osobne pozná s L. Štasselovou, čo dokumentuje ich spoločná fotografia z mája 2023, keď sa zúčastnil v Bratislave na verejnej diskusii, ktorý organizoval – nik iný – ako Denník N. Osobne sa pozná s viacerými známymi novinármi napojenými najmä na Denník N. Fotografiu má s otcom Michala Šimečku. Je priateľom aj vojnového reportéra Tomáša Forróa, ktorý publikuje pre Denník N. Na Slovensku bol viackrát. Súkromná televízia TA3 s ním dokonca v máji 2023 urobila rozhovor o Gruzínskej légii. O aktuálnej situácii na ukrajinskom fronte sa vtedy rozprával s moderátorom televízie Vladyslavom Jackovým. V rozhovore označil Rusko za necivilizovaný barbarský štát. Podľa poslanca NR SR M. Kéryho (SMER ‒ SD) existuje podozrenie, že tento Gruzínec stál aj za krvavými protestami na Majdane. „Mamulašvili je dôvodne podozrivý z toho, že on a jeho súpútnici podporovali ukrajinskú revolúciu na Majdane. Ako píše vo svojom zdieľanom statuse Čech Pavol Šik, v dokumentárnom filme milánskej TV Canale hovorí pred kamerou dôstojník gruzínskej armády Alexander Revazišvili, že bol najatý, aby splnil špeciálne úlohy ako ostreľovač na Ukrajine,“ uviedol poslanec. M. Mamulašvili odmieta, že by organizoval u nás protivládne protesty.
- MIMOVLÁDNY SEKTOR
Gruzínska légia je obľúbená hlavne na adresách politických združení mimovládneho sektora. Slovenskí aktivisti sa podieľajú na financovaní tejto skupiny rôznymi verejnými zbierkami. Najmä cez webový portál Donio. Mier Ukrajine vyzbieral v prvej zbierke niekoľko miliónov eur na zbrane pre ukrajinskú armádu. Na stránke Donio bola aj zbierka na kúpu dronu špeciálne pre gruzínsku légiu za 27-tisíc eur. Tento systém verejnej podpory je na prvý pohľad transparentný. Pri podrobnejšom skúmaní, kto sú reálni darcovia, sa verejnosť ich mená nedozvie. Vždy je len ich skratka. Či sa dá systém zmanipulovať a pod iným menom by vystupoval reálny podporovateľ, je pravdepodobné. Organizátori protivládnych protestov systém Donio tiež používajú na svoje financovanie. A vynáša im to nemalé príjmy. Protesty Slovensko je Európa do konca verejnej zbierky získali od darcov vyše 170-tisíc eur. Zaujímavosťou je, že spomedzi takmer 6000 darcov takmer nikto nezverejnil svoje celé meno. Pritom mnohí odporcovia vlády na sociálnych sieťach nemajú problém zverejniť svoji identitu na protestoch. Donio je český projekt, ktorý na Slovensku funguje dva roky. Jeho príjmy každoročne stúpajú. Mediálnymi partnermi sú okrem iných aj Denník N. Mimovládny sektor teda organizovane pracuje na scenári povalenia vlády, ktorý údajne pripravila umelá inteligencia. Združenie Mier Ukrajine, portál Donio, ale aj iné vplyvné slovenské progresívne mimovládne skupiny združuje pod svojimi krídlami Platforma pre demokraciu. Mohli by sme ju nazvať „mimovládka mimovládok“. V jej výkonnom výbore sedia Fedor Blaščák z Nadácie otvorenej spoločnosti, ktorá patrí do portfólia vplyvu miliardára G. Sorosa, a Juraj Rizman z Pos Bellum, priateľ exprezidentky Z. Čaputovej, ktorého statusy na sociálnej sieti zdieľa samotný ukrajinský prezident V. Zelenský. V sieti vplyvu tejto organizácie sú mnohé kontroverzné mimovládne organizácie, ako napríklad Zastavme korupciu, Memo 98, Iniciatíva Inakosť, Via Iuris, Nadácia otvorenej spoločnosti a iné. Ich financovanie nezastavila len vláda Slovenskej republiky, ale aj americký prezident D. Trump, ktorý obmedzil inštitút USAID, na ktorý boli napojené viaceré slovenské mimovládne združenia.
Maroš SMOLEC – Karikatúra: Andrej MIŠANEK – Foto: FACEBOOK-sociálne siete organizátorov protestov
