Mať za ušami je ustálený frazeologizmus, ktorým sa označuje niekto, kto je prefíkaný a dokáže sa vyvliecť z každej šlamastiky. Tak ako ľudia, ktorí stoja za dnešnými nadáciami, z ktorých sa už nebezpečne vyvinula silná šedá ekonomika ochromujúca štát a prinášajúca zisky ich majiteľom. Zvláštne je, že ak sa aj odsudzuje, tak sa aj poza bučky podporuje. Na úrovni štátu, z peňazí daňových poplatníkov, bez ich vedomia.
Starý vtip hovorí o tom, že ak sa stretnú traja právnici, tak budú mať na niečo tri nepriestrelné názory, podložené neotrasiteľnými paragrafmi. Žiadalo by sa k tomu pridať, že ak sa stretnú traja aktivisti, názor majú, naopak, jednotný, a preto si založia k tomu nadáciu.
Najviac sa v médiách omieľa Nadácia Milana Šimečku. Je to fakt, sú prisatí na štátny rozpočet ako rybí samček na samičku morského diabla z čeľade Ceratiidae v morských hlbinách a cicajú jej krv, lebo inak by neprežili. Slovensko nenávidia, ale peniaze im nesmrdia − ako rímskemu cisárovi, ktorý dal zdaniť verejné záchody. Šimečkovci si za posledné štyri roky cez svoje nadácie prilepšili o 1 180 000 eur. Lenže, to nie sú len posledné štyri roky a nie je to len bývalá vláda Matoviča a Ódora, Hegera nerátajúc. Nadácia Milana Šimečku dostala aj 14. marca 2014 na projekt Nové menšiny v obrazoch, tónoch a naživo 125 915,46 eura a ďalšie desaťtisíce od Odboru zahraničnej pomoci Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Tak nech sa súčasní politici nehrajú na svätých, stačí si zistiť, kto bol vtedy pri moci. Milan Uhrík, europoslanec za Republiku, napísal na sociálnej sieti, že aj v rokoch 2016 − 2020 si prilepšili tiež o viac ako 330 000 eur. Ktoré mohli dostať občania na zlepšenie svojho života, a nie života jednej prisatej rodiny.
Reči o tom, že len bývalé vlády rozhadzovali štátne peniaze na nadácie, nie sú tak celkom pravdivé. Všetci majú za ušami. Podľa Centrálneho registra zmlúv iba od vzniku štvrtej vlády Roberta Fica, teda od 25. októbra 2023 doteraz, Nadácia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky rozdelila desiatky tisíc eur. Bolo by to pochopiteľné, ak by sa to rozdelilo medzi nadácie zaoberajúce sa zvyšovaním zamestnanosti, rozvojom pracovného trhu a podobne. Možno jednou z mála výnimiek je nezisková organizácia Vyrobené na Slovensku, ktorá sa zameriava na podporu miestnych výrobcov. Pätnásťtisíc eur pre ňu je však určené na bežné, nie na kapitálové náklady. Čo má však spoločné lyžiarsky SKI KLUB Kremnica so sumou 7 500 eur, Slovenský zväz cyklistiky, o. z., so sumou 20 000 eur alebo Slovenský kolkársky zväz, o. z., so sumou 5 000 eur s hospodárstvom nevedno. Nemali by ich podporovať iné ministerstvá? Vrcholom je dar 29 000 eur pre Stredoslovenskú distribučnú, a. s., ktorá si asi nevie na seba zarobiť, aj keď podľa údajov Finstatu v minulom roku rekordne zvýšila zisk o 78 percent na 99,11 milióna eura. Ale bohatým treba pomáhať, no nie? Aj minister životného prostredia Tomáš Taraba uviedol, že mimovládne organizácie si za uplynulé roky rozdelili na ministerstve 60 miliónov eur...
Podľa Finstatu je momentálne na Slovensku približne 85 000 mimovládnych organizácií. Pred pár rokmi ich bolo okolo 20 000. Nuž, možnosť cicania peňazí priťahuje. Zlou správou je aj to, že zákon o neziskových organizáciách z dielne SNS, ktorý politici avizovali v apríli, vyvolal trenice vo vládnej trojkoalícii a neprijali ho. K novele by sa mal parlament vrátiť až v septembri.
Ivan KRAJČOVIČ
Foto: Internet, europskenoviny.sk