Ukrajina musí splniť poľské podmienky
Volynská otázka sa môže stať prekážkou plánovaného vstupu Ukrajiny do Európskej únie (EÚ) v sľubovanom roku 2030. Kým sa to všetko neusporiada, Ukrajina nebude môcť vstúpiť do spoločenstva. Okrem iného to vyhlásil poľský podpredseda vlády a minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.
Kyjevské vlády od roka 1992 len zriedkakedy umožnili exhumácie poľských obetí ukrajinskej nacionalistickej antikomunistickej armády ‒ Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA). Na jar v roku 2017 ich úplne zakázali. Sedem rokov ukrajinské úrady nepoľovali, aby Poliaci v hraničnej oblasti Volyň pátrali a exhumovali pozostatky ukrajinskými nacionalistami zavraždených okolo sto tisíc Poliakov počas rokov druhej svetovej vojny.
■ MASOVÉ VRAŽDENIE
Je to veľký dvojstranný problém nielen medzi oboma štátmi ‒ Poľskom a Ukrajinou, ale trauma aj pre generácie potomkov. Ide o to, ako sa vyrovnať s týmito etnickými čistkami. Príslušníkov UPA na Ukrajine oslavujú zvlášť po Majdane v roku 2014 ako národných hrdinov, kým v Poľsku presne naopak ich považujú za zbabelých, zákerných vojnových zločincov. Príslušníci UPA sa v rokoch druhej svetovej vojny podieľali na vyvražďovaní pol milióna ukrajinských Židov a koncom roka 1942 začali takzvanú antipoľskú akciu. V jej rámci sa mala hraničná oblasť Volyň so strediskami miest Rivno a Luzk vyčistiť od Poliakov, od poľského civilného obyvateľstva. K čistkám podnecoval Stepan Bandera, vodca Organizácie ukrajinských nacionalistov, ktorý ju v roku 1929 založil. Napriek tomu, že v roku 1942 už bol Nemcom nepohodlný a internovaný v koncentračnom tábore Sachsenhausen, jeho autorita v radoch príslušníkov vojenskej UPA bola jednoznačná.
■ BRUTÁLNE ČISTKY
Podľa historikov, etnické čistky boli mimoriadne brutálne. Príslušníci UPA vyhladili stovky dedín a vyvraždili v nich okolo 120-tisíc poľských civilistov, prevažne roľníkov. Ukrajinci sa cítili ohrození, keďže do tejto hraničnej oblasti (Volyň) poľské úrady po roku 1920, po vyhratej bitke proti Červenej armáde, osídľovali veteránov poľsko-sovietskej vojny. Vtedy územie pripadlo Poľsku. To sa stalo základom antipoľskej akcie. Na druhej strane v roku 1943 sa v mnohých dedinách vytvorila sebaobrana sčasti podporovaná podzemným hnutím poľskej Armie krajovej (AK). V represívnych akciách sa zasa poľské obyvateľstvo vŕšilo na Ukrajincoch. V oblasti Volyne pozabíjali okolo troch tisícov ukrajinských sedliakov. Akcie revanšu a pomsty však neboli také masové… Popredný poľský historik na túto časť dejín Grzegorz Motyka prirovnáva volynský masaker v rokoch druhej svetovej vojny k masovému vraždeniu chorvátskych ustašovcov ako aj k likvidácii a vyhladeniu šesťsto bieloruských dedín nemeckou armádou v rámci protipartizánskych čistiek v okruhu stopäťdesiatich kilometrov okolo mesta Minsk. Podobne sa zistilo, že bieloruskú dedinu Chatyň nevypálila nemecká armáda, ale príslušníci 118. ukrajinského policajného práporu. Nemecký týždenník Der Spiegel nedávno sponzoroval projekt Okolo hrobov vo východnej Európe, kde podobné jednotky z pobaltských krajín v rokoch druhej svetovej vojny sa okrem iného podieľali na masových masakroch civilného obyvateľstva a dnes sú velebené za protisovietsky odboj.
■ NIČENIE PAMÄTNÍKOV
Historik G. Motyka vyčíta ukrajinským politikom, vôbec aj dnešným elitám, že sa jednoznačne nedištancujú, neodsudzujú a neuznávajú akcie UPA ako zločiny proti ľudskosti. S veľkým porozumením sa však pridáva k dnešnému obdivu protisovietskeho boja príslušníkov UPA. Na druhej strane ukrajinská strana poukazuje na to, že v Poľsku zničili pamätník príslušníkov UPA pri meste Przemysl práve na osemdesiate výročie Akcie Visla. V jej rámci násilne vysídlili 140-tisíc Ukrajincov z Malopoľska (pohraničia so Slovenskom) na sever ‒ na baltské pobrežie. Čistky mali zničiť dedinské zázemie pre UPA, pre tzv. banderovcov, ktorí sa prebíjali do Bavorska aj cez územie ČSR na Západ do amerického zajatia.
■ NAPÄTIE TRVÁ
Napätie medzi oboma štátmi, ako aj verejnosťou trvá už desaťročia. V roku 2003 sa dokonca vytvorila pracovná skupina historikov z oboch strán, jej práca by sa mala teraz oživiť. Kyjevská vláda totiž nečakane dala zelenú poľským organizáciám, ale aj súkromným osobám, ktoré chcú pátrať vo Volyni a exhumovať obete ukrajinských nacionalistov z čias druhej svetovej vojny. Má to priamy súvis so snahami Kyjeva o členstvo v EÚ, ako aj NATO. V úsilí odstrániť všetky nedorozumenia sa na tom dohodli ministri zahraničia oboch štátov ‒ Radoslav Sikorski a Andrij Sibiha.
Dušan D. KERNÝ – Foto: zahraničná tlač
