Vojna na Ukrajine – príčiny mobilizácie a následky referend. Prezident Ruskej federácie Vladimír Putin 21. septembra v televíznom prejave oznámil domácej verejnosti, ako aj celému svetu plán uskutočniť referendá na obsadených ukrajinských územiach o ich pričlenení k Rusku a s tým priamo spojenú čiastočnú mobilizáciu 300-tisíc záložníkov. Týmto sa vlastne končí „špeciálna vojenská operácia“ na Ukrajine a začína sa regulárna vojna s nepredvídateľnými následkami. Počas prvých šiestich mesiacov by sa ruská vojenská operácia dala rozdeliť na dve samostatné fázy. Prvou bol pokus v štýle bleskovej vojny šokovať ukrajinskú armádu a vládu, aby sa podvolili. V opačnom prípade, ak by táto alternatíva nevyšla, mala vyformovať bojisko tak, aby izolovala početnejšie ukrajinské sily v Kyjeve a iných častiach krajiny od vojsk zhromaždených pri Donbase pred ich rozhodujúcim stretom s ruskou armádou v druhej etape, ktorá sa začala 25. marca.
■ ZÁSAH ANGLOSFÉRY
Alternatívny cieľ špeciálnej operácie (ŠVO) – podpísanie rýchleho mieru, zmarila svojím zásahom anglosféra, ako prednedávnom potvrdil prestížny medzinárodnopolitický časopis Foreign Affairs, ale aj denník Ukrainska Pravda. Zhodne tvrdia, že plánované rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou dostali stopku po nečakanej návšteve britského premiéra Borisa Johnsona, ktorý prišiel bez ohlásenia 9. apríla do Kyjeva a svojmu partnerovi tlmočil odkaz nepokračovať v rokovaní a maximálnu podporu Západu s cieľom poraziť Rusko. Rokovania sa dostali „do slepej uličky“ a ŠVO pokračovala plynulo do svojej druhej fázy, teda bitky o Donbas. Automatické stiahnutie ruských vojsk od Kyjeva ukrajinská strana vydávala za svoje víťazstvo a Západ podnietilo na zvýšenie vojenskej pomoci.
■ POMALÉ TEMPO
Druhá fáza ŠVO sa rozvinula počas apríla až júla a zahŕňala prudké boje v mestských oblastiach a medzi obrannými štruktúrami, ktoré ukrajinské sily budovali posledných osem rokov. V priebehu bojov bol obsadený Mariupol a ukrajinské sily boli vytlačené z Luhanskej ľudovej republiky. Rusko pomalým až slimačím tempom – šetriac najmä vlastný vojenský personál v bitke na opotrebenie, spôsobilo Ozbrojeným silám Ukrajiny desivé straty. Škody, ktoré spôsobilo ukrajinskej armáde, boli také, že do konca júla bol zničený takmer celý arzenál zbraní zo sovietskej éry, ktoré Ukrajina vlastnila v čase začiatku ŠVO, ako aj vyše päťdesiat percent techniky v činnej službe. V lete by musel Kyjev kapitulovať, situáciu zvrátila bezprecedentná vojenská a finančná pomoc Západu v desiatkach miliárd dolárov (za niekoľko mesiacov prevyšujúcej celý ročný obranný rozpočet Ruska), čoho cieľom nebolo podporiť víťazstvo Ukrajiny, ale skôr urýchliť strategickú porážku Ruska.
■ ZISKY PROTIOFENZÍVY
Kyjev medzičasom nazbieral sily a výzbroj na očakávanú a dlho sľubovanú protiofenzívu. Tá sa začala na prelome augusta a septembra. S obrovskými stratami, čítajúcimi tisícky padlých Ukrajincov, vytlačila útočníka v smere pod Charkovom a oslobodila mnohé obce a mestá, napríklad Krasnyj Liman. Vojenský úspech pod Charkovom sa dostavil z dvoch dôvodov: Rusko na udržanie frontovej línie, dlhej tisíc kilometrov, nemá dostatok personálu, na Ukrajine bojuje okolo stopäťdesiat- až dvestotisíc vojakov, v týchto osadách neboli prakticky nijaké ruské ozbrojené sily iba jednotky Rosgvardie v sile okolo dvetisíc mužov a tie nie sú vycvičené na boj s vojenskými silami. Druhým aspektom je pomoc NATO. Jeho spravodajské kapacity si všimli riedkosť obrany a profitovali z toho. Kyjev zaútočil s prevahou viac ako 5 : 1. Proruské sily ustúpili, aby sa vyhli obkľúčeniu. Nie bezvýznamný prienik pod Charkovom zmenil pravidlá hry, ten sa podaril len s pomocou vojenskej a najmä spravodajskej podpory štátov NATO. Podľa slov ministra obrany RF Sergeja Šojgua pohyb ruských vojsk monitoruje sedemdesiat vojenských a dvesto súkromných satelitov krajín NATO. K postupu prispelo aj zapojenie „zahraničných žoldnierov“.
■ RUSKÁ MOBILIZÁCIA
Ruská generalita zhodnotila, že v tejto chvíli už ruská armáda na Ukrajine nebojuje s ukrajinskými ozbrojenými silami, ale s interbrigádami zloženými z vojakov a pokročilej techniky Severoatlantickej aliancie, že vplyv Západu sa v ukrajinskej armáde stáva dominantný a rozhodujúci. Moskva to vníma tak, že Ozbrojené sily Ukrajiny sa stali de facto súčasťou NATO, vedenej Spojenými štátmi. Preto prišlo Putinovo rozhodnutie nariadiť čiastočnú mobilizáciu v kombinácii s rozhodnutím usporiadať referendá v Donbase, ktoré radikálne transformuje ŠVO z operácie obmedzeného rozsahu na operáciu spojenú s existenčným ohrozením Ruska, a teda s možnosťou použitia akýchkoľvek (!) prostriedkov. Ruský prezident týmto nepriamo vyhlásil vojnu NATO. Je na predstaviteľoch Aliancie či prihodia žetóny do pokerovej hry a dostanú svet na pokraj nukleárnej apokalypsy alebo ponechajú Ukrajinu svojmu osudu. Vladimír Putin sa však vyjadril jasne, že neblafuje!
Radoslav ŽGRADA – Foto: TASR, teraz.sk, internet