Autor znelky povstaleckého Slobodného slovenského vysielača
Pred tridsiatimi piatimi rokmi 21. decembra 1989 zomrel hudobný skladateľ Ján CIKKER. Je autorom opier, ale aj znelky, ktorou sa počas Slovenského národného povstania ohlasoval Slobodný slovenský vysielač.
Ján Cikker sa narodil v Banskej Bystrici 29. júla 1911 a jeho rodný dom na rohu Námestia Štefana Moysesa v centre mesta označuje pamätná tabuľa. „O Tebe, moje rodné mesto, písať je veľmi ľahké a zároveň veľmi ťažké. To preto, lebo Ty si mi dalo všetko: život, matku, hudbu, prírodu a vrúcny cit spolupatričnosti. Ty si mi dalo domov,“ uvádza Cikkerove vyznanie historik Milan Gajdoš v monografii o Banskej Bystrici. Cikkerov otec František, absolvent peštianskej univerzity, prišiel v roku 1907 do Banskej Bystrice, aby učil na chlapčenskom gymnáziu. Podnájom si našiel u úspešného pekárskeho majstra Jána Psotku. Do oka mu padla jeho dcéra Mária. Keď sa stala dospelou, mohli sa zosobášiť a po roku prišiel na svet syn Ján. Mária milovala hudbu, predovšetkým hru na klavíri, ktorú súkromne vyučovala. Vďaka nej získal syn nielen talent, ale i základné hudobné vzdelanie. Okrem matky pôsobil na chlapca hudobný skladateľ Viliam Figuš-Bystrý.
■ ZÁZRAČNÉ DIEŤA
V čase pred prvou svetovou vojnou bola Banská Bystrica trojjazyčným mestom. Hovorilo sa v ňom po slovensky, po maďarsky a po nemecky. Nie inak to bolo aj v rodine Cikkerovcov. Po vojne a vzniku novej republiky prevládla slovenčina. To však už František Cikker nebol medzi živými. Padol na haličskom fronte 16. mája 1915. Aj keď vdova Mária mohla počítať s podporou rodiny, sama statočne bojovala s biedou. Po štátnických skúškach sa stala riadnou profesorkou klavírnej hry a spevu. Napokon predsa len musela predať dom a nájsť si pre seba a syna skromnejšie bývanie. Klavíra, ktorý jej daroval nebohý manžel ako svadobný dar, sa však nevzdala a ich nové bývanie sa denne napĺňalo deťmi, mládežou i dospelými, ktorí sa chceli hudobne vzdelávať. Malý Janko našiel medzi nimi najlepších kamarátov, pozorne sledoval matkine slová i hru a po vyučovaní si sám vyskúšal, čomu sa práve naučil. Už v predškolskom veku dokázal čítať noty a na klavíri vyťukával vlastné nápady. Mal deväť rokov, keď pri rôznych príležitostiach koncertoval spolu s matkou. Po Bystrici sa o ňom šuškalo ako o zázračnom dieťati. Z roka 1923 pochádza jeho prvá skladbička Prvý sneh.
■ PAMÄTNÁ VÝPRAVA
K dvanástym narodeninám mu strýko daroval Náuku o harmónii a matka ho vzala do budapeštianskej opery na predstavenie Wagnerovho Tannhäusera. Do rodiny pribudlo rádio, ktoré mu denne prinášalo nové a nové hudobné diela najmä z viedenského vysielania. Mladík Ján Cikker hral doma i koncertoval a do rodinného rozpočtu prispieval aj hudobným sprievodom nemých filmov v miestnom kine. Z tých čias sa zachovalo Sláčikové kvarteto B dur, ktoré napísal v januári 1926. Matka brala syna na vychádzky do čistej prírody banskobystrického okolia. Raz sa vybral sám preskúmať blízke skaly a vrchy, čo sa mu stalo takmer osudným. Z asi tridsaťmetrového brala ho museli znášať hasiči. „Moja prvá výprava skončila fiaskom a riadnym pedagogickým výkladom manuálneho rázu,“ spomínal na toto dobrodružstvo. „Ale bola to pekná mladosť. Zaviedla ma až tam, kde sa človek musel pozerať len hore a nikdy nie dolu. To súvisí aj s umením a vôbec s celým ľudským snažením.“
■ ŠTÚDIÁ V METROPOLÁCH
Po absolvovaní gymnázia smerovali jeho kroky na pražské Štátne konzervatórium. Študoval hru na klavír a organ, spev, dirigovanie, ale zvlášť vynikal v štúdiu u profesora Jaroslava Křičku, ktorý viedol „šohajka“ ku kompozičnej tvorbe. Písal ľahko a jeho skladby si získali uznanie pedagógov. Na majstrovskej škole sa stal žiakom Vítězslava Nováka, ktorý po roku vyhlásil: „Viac odo mňa nepotrebujete.“ Talentovaný skladateľ, klavirista i dirigent bol iného názoru a presťahoval sa do Viedne, kde sa stal mimoriadnym študentom uznávaného dirigenta Felixa Weingartnera. Štúdium uňho ukončil Jarnou symfóniou op. 15, ktorú venoval Novákovi. Z povinného vojenského výcviku sa vrátil 1. septembra 1939 a prišiel učiť na Hudobnú a dramatickú akadémiu do Bratislavy. V lete 1941 ho v hodnosti poručíka opäť povolali do armády a poslali na východný front. Našťastie, bez jediného výstrelu sa jeho jednotka vrátila domov. Napriek tomu mu v pamäti zostali zážitky, ktoré prináša vojnové besnenie ‒ hrôzu z ľudskej krutosti, zlovôle, zúfalstva a bolesti.
■ DOMINANTNÁ OPERA
Prázdniny prežíval u matky v rodnej Banskej Bystrici, kde ho zastihlo Slovenské národné povstanie. Ján Cikker skomponoval znelku, ktorou sa ozýval Slobodný slovenský vysielač. Nahral ju na klavíri v pivnici jednej banskobystrickej školy. „Konečne prišiel mier,“ písal matke, keď sa sloboda vrátila i na Slovensko. „Ten mier, ktorý som v Cantus filiorum ospieval a nad miliónmi tragédií zo svojho srdca vyplakal. Je nádherné žiť a vedieť, že všetci tí, ktorých milujeme, žijú a že sa spolu tešia z mierového života.“ Cikkerove Listy matke vyšli knižne v roku 2017. Našli ich na povale vily Cikkerovcov previazané červenou stužkou… Vrátil sa k pedagogickej i skladateľskej práci, ale zároveň prijal miesto dramaturga v SND. V liste matke z 15. septembra 1945 píše: „Drahá Mamička! Práca v divadle je pre mňa zábava: kontrola hier, predstavenia, textov, výkonov orchestra, spevákov a zboru, to predsa nie je žiadna robota.“ Predsa len táto práca znamenala zmenu v jeho tvorbe. Cez scénickú a filmovú hudbu sa dostal k opere. Výsledkom bola opera Juro Jánošík. Podľa záznamu v jeho denníku začal na nej pracovať 8. novembra 1950 na libreto Štefana Hozu a premiéru v SND mala o štyri roky a dva dni. Hlavné postavy spievali uznávaní interpreti ‒ Gustáv Papp, Mária Kišonová, Margita Česányiová… V ten večer na premiére sa opona zdvihla a klesla až 68-krát. Veľký úspech mal Juro Jánošík aj na českých scénach.
■ INŠPIRATÍVNY PEDAGÓG
V deň svojich tridsiatych deviatych narodenín sa oženil s Katarínou Fiedlerovou-Jureckou, ktorú volal Kitty a ktorá mu vytvorila príjemné, vskutku rodinné zázemie. Zároveň bola prvou kritičkou jeho diela a patrila k príjemným spoločníčkam v bratislavskej umeleckej spoločnosti. Od roka 1951 Ján Cikker vyučoval kompozíciu na Vysokej škole múzických umení. K jeho žiakom patrili Ilja Zelienka, Víťazoslav Kubička, Miroslav Bázlik, ale i Marián Varga. Všetci naňho spomínali nie ako na klasického pedagóga, ale ako na priateľa a radcu, ktorý nechal vyznieť ich fantázii a talentu. Ján Cikker je autorom okolo stoštyridsiatich symfonických, vokálnych, komorných i zborových skladieb a oratórií a deviatich opier, ktoré patria do klenotnice slovenského hudobného umenia. Príkladom je Beg Bajazid, Vzkriesenie, Coriolanus, Obliehanie Bystrice či Mister Scrooge, ktorú venoval kúpeľom Sliač. Vďaka ich liečivým vodám, ale i pozornému personálu sa mu darilo prekonávať chorobu srdca. Inšpiráciou mu bola novela Charlesa Dickensa Vianočná koleda. Vedenie SND ju zaradilo do svojho repertoáru v sezóne 1958/1959. Po zásahu komunistických kultúrnikov skúšky prerušili. Našťastie, vtedajší povereník pre školstvo a kultúru Vasiľ Biľak tento názor prehodnotil a nad autorom a jeho dielom podržal ochrannú ruku. Na scéne SND mala opera Mister Scrooge premiéru až 30. novembra 1963, dva mesiace po tom, čo ju uviedli v nemeckom Kassele. Vlastne, mnohé Cikkerove opery naštudovali skôr v Prahe alebo v Nemecku ako na Slovensku.
■ TRVALÉ DIELO
„Cikker bol skladateľskou osobnosťou medzinárodného významu. V jeho tvorbe dominuje séria deviatich opier,“ napísal muzikológ Michal Palovčík. „V každej z nich zobrazoval myšlienky humanizmu, túžby po slobode, vlastenectva, pričom navonok krásne myšlienky podroboval vlastnému skúmaniu, sledoval ich spoločenský dosah a z výsledkov dedukoval svoje stanoviská k politickému a spoločenskému dianiu. Bol mysliacim, ušľachtilým človekom a umelcom, ktorý stotožnenie sa s národnými prvkami staval vo svojej tvorbe na popredné miesto. Dielo Jána Cikkera zostáva trvale aktuálne, pretože podnecuje k ušľachtilosti, mravnosti a sebazdokonaľovaniu.“ Ján Cikker dostal v roku 1966 prestížnu Herderovu cenu a titul národný umelec. V roku 1979 si prevzal Cenu UNESCO za hudbu. V roku 2011 mu prezident Slovenskej republiky udelil Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam. V roku 1997 vdova Katarína založila Nadáciu Jána Cikkera. Sídli v rodinnej vile Cikkerovcov vo Fialkovom údolí v Bratislave, kde je od 1. januára 2004 Múzeum Jána Cikkera. Jeho hlavnou úlohou je zachovať skladateľovu pozostalosť a šíriť jeho tvorivý odkaz.
Text: Jozef SLIACKY
Foto: archív SNN
