Gorila nie je iba spis tajnej služby s neurčitou mierou dôveryhodnosti
Politická etika našej spoločnosti je vo svetle zverejnených informácií o údajne pravom spise Slovenskej informačnej služby s názvom Gorila v troskách. Čo však bolo skôr? Korupcia na najvyšších politických miestach alebo aktivity tajnej služby zamerané na jej odhalenie? Sliepka alebo vajce? Základná evolučná otázka ľudstva aplikovaná na náš politický obraz sa v týchto dňoch stáva rébusom, ktorý musia rozlúštiť orgány činné v trestnom konaní.
■ GORILA A VPN
Musia, to je najpodstatnejšie pre voličskú mieru dôvery v súčasný politický systém u nás. Gorila totiž vôbec nie je len spis a hrôza v ňom obsiahnutá o tom, ako ekonomická mafia postúpila vpred v ovplyvňovaní nášho každodenného života prostredníctvom politiky, ale Gorila je aj rozklad základných funkcií štátu a jeho úloh. Politika je zjavne ovplyvňovaná tým, čím by nemala byť, a ovplyvňuje to, čoho by sa v právnom štáte nemala ani len slovne dotknúť. Gorila sa narodila už v časoch Verejnosti proti násiliu, ale bola príliš slabá, neskúsená a ustráchaná. Prvý raz nám všetkým verejne ukázala čoho je schopná až v tínedžerskom veku v roku 1998. Vláda Vladimíra Mečiara bola niekoľko mesiacov pred koncom svojho mandátu, v septembri mali byť parlamentné voľby. Vo vzduchu visela politická zmena, a tak sa poslanci snažili pomocou referenda zakázať čoraz medializovanejšiu a požadovanejšiu privatizáciu strategických podnikov prichádzajúcou mocenskou politickou garnitúrou. Skupina jedenástich poslancov, medzi nimi napríklad Ján Ducký, Jozef Rea, Rudolf Filkus, Ján Slota a Ján Ľupták iniciovala poslanecký návrh uznesenia, ktorým by NR SR vyhlásila referendum o neprivatizácii strategických energetických podnikov. V materiáli sa navrhovalo, aby bolo na 25. a 26. septembra 1998 – teda v termíne parlamentných volieb – vyhlásené referendum s otázkou: Ste za to, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala ústavný zákon, ktorým sa zakáže privatizácia týchto strategických podnikov: Západoslovenské energetické závody, š. p., Bratislava, Stredoslovenské energetické závody, š. p., Žilina, Východoslovenské energetické závody, š. p., Košice, Slovenský plynárenský priemysel, š. p., Bratislava, Slovenské elektrárne, a. s., Bratislava a Transpetrol, a. s. Bratislava?
■ DZURINDOV NÁSTUP
Reakcia Mikuláša Dzurindu a jeho vtedy ešte len SDK? „Slovenská demokratická koalícia vyzýva všetkých svojich sympatizantov, aby sa nezúčastnili na referende o neprivatizácii strategických podnikov. Podľa lídra SDK Mikuláša Dzurindu je to podvod na občanoch a klamstvo tých, ktorí tu štyri roky rabovali, preto by ho mali občania ignorovať. Dzurinda sa osobne na referende nezúčastní.“ Toľko správa SITA. Mikuláš Dzurinda tak evidentne v roku 1998 zmaril referendum o neprivatizácii vlajkových lodí štátu (nezúčastnil sa na ňom potrebný počet voličov). Z pohľadu Gorily je dnes viac ako oprávnené pýtať sa, či a za akú províziu tak konal, na koho pokyn, s cieľom akej a koho obchodnej stratégie? Veď obchod so štátnym majetkom sa stal priam prioritnou pracovnou metódou vodcu SDK (neskôr SDKÚ-DS) a jeho kolegov na ďalšie dlhé roky. Presne na tie roky, v ktorých ako huby po daždi u nás zrazu vznikali milionári a miliardári a silu naberali finančné skupiny. Kde sa zrazu vzalo toľko súkromných peňazí? Kam sa preliali, na kontách koho sa udomácnili? Vlajkové lode či zlaté vajcia sa stali súčasťou slovenskej politiky. Časom z nich vyrástli povestné sliepky nosnice. Ale iba v niektorých privatizačných humnách niektorých (vy)volených občanov.
■ KMOTROVIA GORILY
Viac či menej verifikované fakty zo spisov Gorila a Gorila I začínajú svoj vlastný utajený život niekedy v roku 2005. Nechajme bokom otázku, komu a prečo vyhovovalo a ešte stále vyhovuje, aby mala už vtedy Gorila skôr osud manželky inšpektora Colomba, o ktorej každý vie, že existuje, no nikto ju nikdy nepotreboval vidieť, stretnúť sa s ňou, konfrontovať ju. Môžeme iba špekulovať, prečo až gigantické korupčné rozmery naznačuje tajný a zároveň verejný spis SIS práve v posledných dvoch rokoch druhého Dzurindovho vládnutia (2002 – 2006). Predzvesť konca moci? Bolo ešte z čoho? Stalo sa Slovensko politicky nesvojprávnym štátom? Sme naozaj v rukách ekonomických mafií? Treba verejne povedať, že nielen.
Tak, ako rástol vplyv Gorily, tak silnela aj mediálna propaganda. Spolu s proklamovanou slobodou tlače sa začalo celoplošné vymývanie mozgov občanov Slovenska. Bolo a je natoľko sofistikované, že si zaslúži primeranú pozornosť. Budeme sa jej venovať už v nasledujúcom vydaní SNN.
Ivan BROŽÍK