Na výstave venovanej stému výročiu Česko-Slovenska udelil predseda MS vyznamenania. Rok 2018 sa chýli ku koncu a už teraz môžeme konštatovať, že bol mimoriadne bohatý na výročia, ktoré sme si pripomínali. Nie nadarmo médiá už od jeho začiatku skloňovali termín „rok v znamení osmičiek“. Od neblahého komunistického prevratu vo februári 1948 cez májové Žiadosti slovenského národa z meruôsmych rokov, výročie okupácie Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 až po storočnicu vzniku ČSR. A práve posledne menované výročie bolo podnetom na usporiadanie podujatia, na ktorom sa podieľala aj Matica slovenská. Súžitie a hodnoty dvoch národov a kultúr je názov výstavy, ktorú 25. októbra 2018 otvorili v Dvorane Ministerstva kultúry SR. Výstavu pripravil Klub výtvarých umelcov a teoretikov v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR, Klub umelcov, spisovateľov a historikov, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, Spoločnosť Ladislava Novomeského, Klub Nového slova a Matica slovenská.
■ VŠETKY ŽÁNRE
Slávnostnú vernisáž výstavy otvorili hymny Slovenskej republiky a Českej republiky v interpretácii člena Opery SND Ivana Ožváta. Nasledoval kultúrny program, v ktorom výtvarný, vizuálny priestor Dvorany Ministerstva kultúry SR dopĺňali ďalšie umelecké žánre, teda poézia a hudba. Najprv však prečítal Jozef Šimonovič časť textu Martinskej deklarácie, ktorá sa pevne viaže k vzniku prvej Československej republiky. Po ňom vystúpil s príhovorom predseda Klubu umelcov, spisovateľov a historikov pri ÚR Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Jozef Leikert a nasledovala Romanca od Michala Vileca v podaní husľového virtuóza Petra Michalicu. Zážitok z umeleckého prednesu poézie pripravili prítomným Jozef Šimonovič a Eva Mária Chalupová. V ich podaní odzneli verše Miloša Jirka, Miroslava Válka a Milana Rúfusa. Záver kultúrneho programu patril hymnickej piesni Kto za pravdu horí opäť v interpretácii Ivana Ožváta. Slávnostnosť chvíle umocňovali aj vystavené busty významných osobností, medzi nimi i Ľudovíta Štúra, Michala Miroslava Hodžu, Jozefa Ľudovíta Holubyho, Petra Jilemnického, Laca Novomeského, Karola Šmidkeho, generála Ludvíka Svobodu, Alexandra Dubčeka či generála Milana Rastislava Štefánika.
■ PRELÍNANIE KULTÚR
Výstava sa však neobmedzovala iba na výtvarné diela. Jej dôležitou súčasťou boli aj knihy a dokumenty. Medzi vzácnymi písomnosťami nechýbal Certifikát Hurbanovských dobrovoľníkov z roka 1849, výzva Slováci, Česi, Slaviani z Paríža z mája 1916, Ohlas Slovenskej národnej rady z 8. novembra 1918. Vo výtvarnej časti boli vystavené diela Cypriána Majerníka, Štefana Bednára, Ferdinanda Hložníka a Ľubomíra Zelinu. Docent Stanislav Harangozó ako poctu tomuto podujatiu vytvoril výtvarné dielo, ktorému dal názov Praha ‒ Bratislava.
Súčasťou výstavy bola aj rozsiahla dokumentácia, koľko slovenských výtvarníkov študovalo v Prahe a ako sa prejavovali v pražskom prostredí v čase vážnych konfliktov počas druhej svetovej vojny.
„Názov výstavy chce vnuknúť racionálnu myšlienku podstaty veci, lebo aj český a slovenský národ mali svoje periódy, keď sa nie celkom rešpektovali navzájom, že sú to dva národy. My, samozrejme, zdôrazňujeme to, že išlo o dva národy, dve kultúry, a to vyspelé kultúry. Pre oblasť kultúry boli tieto veci samozrejmé, ale čo sa týka zahranično-politickej a medzinárodnej praxe, bolo niekedy účelné hovoriť o československom národe. Prezentujeme tu výtvarné diela, artefakty. Tá výstava je dokladom toho, čo je inšpiratívne a hodnotné medzi týmito dvoma národmi,“ uviedol vo svojom príhovore zostavovateľ výstavy Ladislav Skrak, predseda Klubu výtvarných umelcov a teoretikov.
■ VYZNAMENANIA MS
Vyvrcholením podujatia Súžitie a hodnoty dvoch národov a kultúr bolo odovzdávanie cien Matice slovenskej jej predsedom Mariánom Gešperom, ktorý na úvod povedal: „Rok 1918 bol naozaj zásadným prelomom v slovenských dejinách. Ale musíme si uvedomiť, že nebol jediným míľnikom. Bol jedným z bodov dlhej slovenskej cesty, ktorá sa začala veľmi dávno. Keď hovoríme o roku 1918, o konci prvej svetovej vojny a o rozpade Rakúsko-Uhorska, nesmieme zabudnúť ani na rok 1848, na štúrovcov, ktorí boli pomyselnými predchodcami slovenského oslobodenia.“ Nasledovalo odovzdávanie Ceny predsedu Matice slovenskej nasledujúcim laureátom: Alexandrovi Dubčekovi in memoriam za zásluhy pri budovaní demokracie, Štefanovi Nosáľovi in memoriam za prezentáciu slovenského umenia doma aj v zahraničí, Stanislavovi Harangozóovi za zachovávanie výtvarného odkazu našich predkov, Jozefovi Šimonovičovi za upevňovanie národného povedomia a dlhoročnú obetavú prácu pre Maticu slovenskú, Jozefovi Leikertovi za dlhoročnú aktivitu pri zachovávaní národnej identity Slovákov a Výtvarnému odboru Matice slovenskej za súbor výstav o odkaze národných tradícií.
Výstava Súžitie a hodnoty dvoch národov a kultúr ukázala, že sté výročie vzniku prvého štátu Čechov a Slovákov je vhodnou príležitosťou poukázať na vzájomné obohacovanie oboch našich kultúr, pričom stále platia slová z príhovoru predsedu MS Mariána Gešpera: „Naše dejiny sa neskončili v roku 1918. Pokračovali, keď už spomíname dejinnú osmičku, v roku 1938, v roku 1968, keď bol schválený Zákon o federácii, až vyvrcholili vznikom samostatného Slovenska v roku 1993. Udržujme teda odkaz našich predkov zo slávnych výročí vrátane roka 1848 a pracujme ďalej na zveľaďovaní Slovenska.“
Maroš M. BANČEJ ‒ Foto: autor