Autmobilka Volkswagen bude prepúšťať desaťtisíce ľudí

Nemecká ekonomika je na kolenách. Dôsledok neuváženej hospodárskej sankčnej politiky voči Rusku, ako aj dogmatická koncepcia Green Dealu, ktorú fanaticky razia práve nemeckí Zelení, sa začína viditeľne prejavovať. Dôsledky spojenia týchto dvoch príčin viedli k pádu semaforovej koalície v Spolkovej republike Nemecko.

V čase konania prezidentských volieb v USA sa v Európe v tieni víťazstva Donalda Trumpa odohrala významná zmena v politickom živote Únie. V predvečer tretej vojnovej zimy sa rozpadol kabinet Olafa Scholza, zložený z troch strán (SPD, FDP a nemeckých Zelených). Zlomovým okamihom pre koalíciu bola roztržka medzi spolkovým kancelárom a ministrom financií za FDP Christianom Lindnerom pre financovanie a vyzbrojovanie Ukrajiny.

• VOJNYCHTIVÍ LIBERÁLI

Roztržka dospela do bodu, že Scholz nakoniec odvolal šéfa nemeckých Slobodných z ministerského postu a FDP v odvete vypovedala koaličnú zmluvu. Jej traja ministri tiež rezignovali na svoje funkcie ‒ s výnimkou Volkera Wissinga, ten svoju rezignáciu vzal späť a oznámil, že na pozícii ministra zostane (prešiel len z ministerstva dopravy na ministerstvo spravodlivosti) a namiesto toho vystupuje z FDP. Nesúhlasí s postojmi Slobodných, ktorí chcú poslať na Ukrajinu rakety dlhého doletu, čo by podľa neho zatiahlo Nemecko do tretej svetovej vojny. Nemecká tlač okamžite prirovnala tento krok k ministrovi zahraničia Českej republiky Lipavskému, ktorý po odchode Pirátov z vlády Petra Fialu tiež zostal v pozícii ministra. Nemecko tak mieri k predčasným voľbám, ktoré sa majú uskutočniť 23. februára 2025. V búrlivej atmosfére Lindner zvolal tlačovú konferenciu a odhalil, že Olaf Scholz chcel prekročiť tzv. dlhovú brzdu nemeckého štátneho rozpočtu o pätnásť miliárd eur, z čoho tri miliardy mali ísť na vyzbrojovanie Ukrajiny. Pritom FDP namiesto nich chcela poslať Kyjevu rakety dlhého doletu od spoločnosti Taurus. Podľa nemeckej tlače ďalších šesť miliárd malo ísť na nemecký zbrojný priemysel a na výrobu munície pre Kyjev. Zvyšok mal byť použitý na sociálne kapitoly a tiež investície do záchrany kolabujúceho nemeckého priemyslu, v ktorom nastáva obrovské prepúšťanie. Okrem Volkswagenu, BASF a Varty je poslednou obeťou vojny na Ukrajine s prepadom ziskov firma Bosch, ktorá oznámila, že v nadväznosti na problémy Volkswagenu prepustí celkom sedemtisíc ľudí z divízie výroby súčiastok pre automobilový koncern a tiež z divízie Bosch BSH, ktorá vyrába domáce elektronické spotrebiče, ako sú práčky, sušičky a pod.

• TISÍCE NEZAMESTNANÝCH

Volkswagen v septembri formálne vypovedal dohodu o zabezpečení pracovných miest, ktorá bránila prepusteniu zamestnancov v jeho nemeckých podnikoch. Dohoda platila od roka 1994. Najväčšia európska automobilka plánuje zatvoriť v Nemecku najmenej tri závody a zrušiť desiatky tisíc pracovných miest (slovenského závodu pri Bratislave by sa to týkať nemalo). Chce tak znížiť náklady a zvýšiť konkurencieschopnosť. Volkswagen, BASF, ako aj iné menšie nemecké firmy drvia vysoké ceny energií, bruselské regulácie, zelená agenda… V prípade národnej automobilky aj zlý prístup k prechodu na elektromobilitu. Nemecko od začiatku vojny zachvátila rekordná vlna bankrotov malých podnikov. Konkurencieschopnosť exportne orientovanej ekonomiky sa po zdražení energetických vstupov dramaticky prepadla. Nemecká vláda Olafa Scholza dostala podľa informácií nemeckého bulváru pokyny z Washingtonu, že má začať transformáciu svojej ekonomiky na vyčlenenie zdrojov na vojnovú výrobu a vyzbrojovanie Ukrajiny po stiahnutí sa Spojených štátov z participácie na konflikte s Putinovým Ruskom.

• KONIEC VLÁDY

Strana nemeckých Slobodných po troch rokoch vojny odmietla prekročiť dlhovú brzdu, a to zlomilo Scholzovej vláde väz. Realistickí odborníci už na začiatku konfliktu varovali, že nemecký ekonomický zázrak dosiahnutý za Merkelovej vlády sa bez lacných energií z Východu nezaobíde. Nelichotivý stav ekonomiky potvrdila i prognóza MMF z apríla tohto roka. V rebríčku hospodárskeho rastu sa Nemecko ocitlo až na predposlednom mieste z dvadsiatich siedmich štátov EÚ. Hoci sa im mieru inflácie podarilo znížiť na 2,2 percenta, výkon nemeckej ekonomiky už druhý rok po sebe klesá. Podľa jesennej prognózy Inštitútu pre svetovú ekonomiku v Kiele (IfW) by sa nezamestnanosť mala zvýšiť až na šesť percent. Očakáva sa pokles produktivity práce i hrubého domáceho produktu. Hospodárska neistota spôsobila tiež prepad v oblasti investícií. Možno cynicky konštatovať, že protiruské sankcie konečne „začali fungovať“, čo viedlo k pádu vlády, len nie tej ruskej, ale nemeckej.

• PORAZENÁ EURÓPA

Európska únia sa tak stáva hlavným ekonomickým a geopolitickým porazeným v konflikte. Hlavným beneficientom sú Spojené štáty, veď len od júla 2023 do júna 2024 sa objem dodávok tovaru z USA do Únie zvýšil o deväťdesiattri miliárd USD, čo je 34-percentný  nárast v porovnaní s rokom 2021, a nominálne dosiahol 367 miliárd USD. V číslach za tento rok sa dodávky ropy zo Spojených štátov do Európy zdvojnásobili (101 percent, teda o 37,3 milióna tony viac). Dovoz skvapalneného zemného plynu sa zvýšil o 181 percent na 18,5 milióna tony, hnojivá prakticky od nuly až na 666-tisíc ton, a takto by sme mohli pokračovať ďalej pre mnohé exportné položky. Európu čaká tuhá zima, dlhodobé zníženie životných štandardov bez toho, aby naša angažovanosť mala na ciele Moskvy akýkoľvek vplyv. Nemecká ekonomika je toho príkladom.

Radoslav ŽGRADA – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA