S Irenou BELOHORSKOU aj o jubileu Únie žien Slovenska

Už deväťročné deti sú závislé od heroínu

Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ – Foto: archív

Irena Belohorská má za sebou bohatú odbornú i politickú kariéru. Menej sa vie o jej angažovanosti  v mimovládnom sektore. Svoju odbornosť v onkológii využila v Európskom parlamente. V rokoch 2004 – 2009 bola členkou Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. V roku 1992 hlasovala vo Federálnom zhromaždení za zánik federácie, bola ministerkou zdravotníctva, poslankyňou NR SR, europoslankyňou a dosiaľ je predsedníčkou Únie žien Slovenska. Je líderka novozaloženého politického subjektu Strany demokratického Slovenska do eurovolieb.

● Sú v súčasnosti ženské spolky potrebné? Akú činnosť, povedzme, vykonáva Únia žien Slovenska?

V súčasnosti zapojenie občanov formou mimovládnych organizácií je mimoriadne dôležité najmä pre spätnú väzbu smerom k vláde i spoločnosti. Vidíme, že veľkí developeri majú peniaze na to, aby si presadili svoje zámery, ktoré často kruto zasahujú do životného prostredia. A je úlohou občianskych združení, aby povedali – tak toto nie! To nie je v súlade s našimi predstavami o kvalite života. Aj Únia žien Slovenska (ÚŽS) ako občianske združenie vykonáva veľmi dôležitú úlohu. Jednak v posúvaní a podporovaní žien do verejných funkcií a v ich ochrane proti domácemu násiliu. Dnešná doba je agresívna  tak voči mladým dievčatám a ženám, ako aj voči seniorkám. V súčasnosti sa už ženy v staršom veku boja bývať samy, lebo aj cez deň sa stávajú obeťami trestných činov…

● Čo s tým môže ÚŽS urobiť?

Organizujeme okrúhle stoly, upozorňujeme na tento fakt a usilujeme sa pritiahnuť pozornosť jednotlivých kompetentných orgánov a verejných inštitúcií. Ale neuzatvárame sa len do boja s negatívnymi javmi. Únia sa usiluje pomáhať ženám uplatniť sa vo funkciách, organizovať kultúrno-spoločenský život v obciach, menších mestách. Boli zrušené mnohé kultúrne centrá, ktoré  kedysi ženy a deti využívali bezplatne. V súčasnosti snaha o komercionalizáciu  života vyvíja tlak na občiansku spolupatričnosť.  Máme veľmi kvalitné súbory, ktoré zabezpečujú živú kultúru v regiónoch Slovenska a udržiavanie národných tradícií. Tie boli vždy najmä v rukách žien.

● Kedy vznikla Únia žien Slovenska?

ÚŽS je jednou z najstarších ženských organizácií a v roku 2015 budeme oslavovať sedemdesiate výročie jej vzniku. Ani politické turbulencie neznamenali zánik ženských  spolkov. V súčasnosti máme okolo dvanásťtisíc členiek. Dominantnými sú krajské organizácie, ktoré majú právnu subjektivitu a samy si organizujú činnosť. Medzi jednotlivými krajmi totiž jestvujú veľké rozdiely. V niektorých sú ženy založené konzervatívnejšie,  v iných  zasa dynamickejšie. Ženy sa skutočne usilujú udržiavať národné a kultúrne povedomie, starajú sa o zdravý vývoj detí a rodiny. Každého pol roka organizujeme celoslovenské konferencie, ktoré sú pod záštitou krajov a kraje aj určujú témy. Ak na Slovensku rezonovalo týranie žien, organizovali sme v Banskej Bystrici konferenciu za účasti odborníkov z ministerstva vnútra, spravodlivosti,  prokuratúry, lekárov, psychológov a každý kraj referoval o svojich poznatkoch z tejto oblasti. Závery a odporúčania iste prispeli k lepšiemu poznaniu a pochopeniu problémov a k  ich riešeniu.  Organizovali sme konferenciu o správnej výžive, lebo sa nám hromadia civilizačné ochorenia a podobne.

[image_options image_id=“6430″ align=““ image_width=“500″ image_height=“345″ overlay=“dottoro_gallery“][/image_options]● Ako reaguje ÚŽS na požiadavky zmeny paradigmy v ľudsko-právnej agende? Ako prijímajú ženy nové trendy v ochrane ľudských práv, najmä gender ideológiu?

Rešpektujeme požiadavku ústavne definovať manželstvo ako zväzok muža a ženy. Naše členky majú konzervatívnejší pohľad na rodinu. Dnes nastal posun u mladých a vidíme, že sa nehrnú do manželstva. Neviem z akých dôvodov.  Ale kladiem si otázku, či to nie je aj taký ľahkovážny prístup k životu, že prídem, odídem. Bez nejakého záväzku.  Ale to nemá nič spoločné s rovnosťou príležitostí iných skupín. My sa neusilujeme vylúčiť istú časť populácie z kruhu spoločnosti. Rešpektujeme ju. Ale nepáči sa nám exhibicionizmus. Ponáhľať sa v našom kultúrnom prostredí s  etablovaním manželstva homosexuálnych párov netreba. Niektoré štáty EÚ si držia túto líniu a aj Slovensko sa bude zrejme musieť vyrovnať s tým, ak sa takýto pár zosobáši mimo územia nášho štátu. Myslím si však, že v súčasnosti máme oveľa väčšie problémy. Trebárs otázka práv dieťaťa, týrané deti či deti ulice. Máme dokonca deväťročné deti na heroíne…

● Boli ste významnou predstaviteľkou zaniknutého HZDS. V súčasnosti ste líderkou kandidátky do eurovolieb za Stranu demokratického Slovenska. Prečo sa vraciate do politiky?

Z politiky som nikdy neodišla, ibaže sa v nej pohybujem na inej úrovni než ústavnej.  Ustavične som sa zaoberala  otázkami zdravotníctva, školstva, detí. V Európskom parlamente som pracovala vo výbore, ktorý sa venoval onkologickým ochoreniam. Dve z mojich prác riešili detskú problematiku.  Cez ženskú organizáciu a svoje pracovisko som sa dostala do federálneho parlamentu a sprevádzala som Slovensko od začiatku na jeho ceste k samostatnosti. Bola som pri začiatočných ťažkostiach štátu, ktoré sme museli preklenúť. Rozbeh Slovenska bol mimoriadne ťažký a skutočne vyžadoval od mnohých ľudí maximálne úsilie. Neskôr som sa stala poslankyňou NR SR a zastupovala som Slovensko v Rade Európy. Po vstupe SR do EÚ som sa stala poslankyňou Európskeho parlamentu. Od skončenia mandátu využívam tieto svoje skúsenosti v mimovládnej sfére.

● Strana demokratického Slovenska  vznikla len nedávno. Aké sú vaše očakávania?

Máme záujem, aby Slovensko bolo moderným štátom 21. storočia. Aby malo svoje pevné ukotvenie v rámci európskeho priestoru a aby sa dokázalo postarať o svojich občanov. Trápi ma, že sme dokázali splniť kruté podmienky vstupu do EÚ, ale často to bolo za cenu zníženia kvality života na Slovensku. Politici sú povinní  usilovať sa o zlepšenie  života na Slovensku.

● Prospieva politikom pauza vo vysokej politike?

Určite a ešte viac politické prefackanie.