Mercosur ako príležitosť alebo hrozba?

Od decembra minulého roka sa najmä v agropotravinárskych kruhoch čoraz viac diskutuje o obsahu obchodnej dohody medzi členskými štátmi EÚ a krajinami združených v Mercosure, ktorého členmi sú Brazília, Argentína, Paraguaj, Uruguaj a od leta 2024 aj Bolívia. Dohoda vznikala vyše dvadsať rokov a účinnosť nadobudne po schválení v Rade Európy, v Európskom parlamente a musí prejsť ratifikáciou v národných parlamentoch.

Európske firmy, ktoré obchodujú s krajinami Latinskej Ameriky, vyviezli v roku 2023 tovar a služby v hodnote 78 miliárd eur. Problémom však sú vysoké clá na priemyselné produkty, najviac na automobily ‒ až tridsaťpäť percent, na poľnohospodárske produkty okolo dvadsať percent. V dohode sa počíta s odstránením colných sadzieb na deväťdesiat percent európskeho tovaru, čo by platilo aj opačne, keďže import do EÚ je približne na rovnakej úrovni. Je pre európsku ekonomiku pripravovaná výhodná dohoda, pre ktorú členskú krajinu viac a prečo?

■  PODPORA OD PRIEMYSLU

V prípade uzavretia dohody by vznikla najväčšia zóna voľného obchodu s tristo miliónmi potenciálnych spotrebiteľov. Na celosvetovom HDP by sa podieľala štvrtinou. Európsky export však treba posudzovať zvlášť v oblasti priemyslu a zvlášť pre agrárne produkty. Z krajín Únie najviac vyvážalo Nemecko, menej Taliansko, najmä automobily, strojárenské a chemické výrobky a lieky. V prípade zrušenia terajšej 35-percentnej colnej sadzby dohoda predstavuje aj určitú výhodu pre export slovenských áut. Ministerstvo hospodárstva SR sa preto k jej návrhu vyjadruje kladne, keďže Slovensko do krajín Latinskej Ameriky vo veľkom vyváža lekárenské, meracie, fotografické prístroje s doterajšou vyššou colnou sadzbou. V návrhu dohody sa dokonca počíta s nulovou colnou sadzbou. Nižšia či dokonca nulová colná sadzba môže pre nás zvyšovať investičné príležitosti, budovať nové výrobné kapacity, ako aj zvyšovať predajnosť ďalších slovenských výrobkov, čím sa v konečnom dôsledku podporí našu konkurencieschopnosť v Latinskej Amerike. Aká bude úspora na colných poplatkoch, bude závisieť od objemu a štruktúry vývozu slovenských výrokov. Podľa vyjadrenia slovenského zástupcu v Európskej komisii M. Šefčoviča, ktorý sa na konečnom návrhu dohody výrazne podieľal, to bude niekoľko sto miliónov a eur.

 ■ FARMÁRI NESÚHLASIA

Najväčšie obavy z dohody majú európski farmári, ktorí sa k návrhu aj prostredníctvom zástupcov agropotravinárskych samospráv krajín V4 vyjadrili záporne, čo vraj očakávajú aj od európskych inštitúcií, bez súhlasu ktorých dohoda nebude účinná. V obchode agropotravinami európsky vývoz predstavuje len tri miliardy eur, zatiaľ čo dovoz až 23 miliárd eur. Navyše sa počíta, že po odstránení colných prekážok bude európsky obchodný deficit ešte vyšší. Najväčšími odporcami sú francúzski a poľskí farmári, ku ktorým sa pridávajú aj slovenskí farmári. Agrorezort na rozdiel od priemyselného odvetvia nevidí príležitosť na rozvoj, ale najmä riziko z nadmerného dovozu hovädzieho a hydinového mäsa, medu a cukru. Obávajú sa tiež nižšej kvality či negatívneho dosahu na životné prostredie, čo v konečnom dôsledku bude znižovať aj tak neradostnú slovenskú potravinovú samostatnosť a bezpečnosť.

■ RUČNÁ BRZDA

Európski farmári si vedia dopestovať a dorobiť doma všetko ‒ azda až na olivy a olivové oleje či bielkovinové plody a všetky ostatné dovozy pokladajú za neželanú konkurenciu. Európski politici však ubezpečujú, že v dohode pri hovädzom a kuracom mäse budú stanovené aj dovozné kvóty na úrovni do 1,5 percenta európskej spotreby, ako aj štandardné európske fytosanitárne normy na dovozy. Súčasťou dohody bude tiež  „ručná brzda“, pod čím sa rozumie mechanizmus narušenia nerovnováhy na trhu. Vtedy by dovoz agrárnych komodít ohrozujúci európsky trh zastavil.

Róbert HÖLCZ – Foto: internet