Gordické uzly ťažko skúšaného regiónu
V závere minulého roka došlo na Blízkom východe k dramatickej zmene. Vstupom ozbrojenej radikálnej opozície do sýrskeho hlavného mesta Damasku skončila sa dlhá éra vlády prezidenta Baššára al-Asada. Zmena moci vyvoláva mnohé otázniky a vytvára nestabilnú bezpečnostnú situáciu v už aj tak dosť ťažko skúšanom regióne.
V dlhej občianskej vojne sa ústrednej vláde s výraznou pomocou Ruskej federácie a skupín organizovaných Iránom podarilo udržať pri moci a poraziť pestrý konglomerát opozičných radikálnych skupín. V konflikte s Asadovou centrálnou mocou boli podporované krajinami NATO – Tureckom, Spojenými štátmi, Veľkou Britániou, ako aj viacerými monarchiami Perzského zálivu.
■ ZÁUJMY VEĽMOCÍ
Vstup Moskvy bol v tom čase jej prvým vojenským geopolitickým vystúpením voči dominantnej moci Západu. Sýrskej armáde sa po dlhých rokoch utrpenia civilného obyvateľstva a vysokých stratách podarilo rozbiť najradikálnejšie skupiny, ako bol Islamský štát, a zvyšných rebelov zahnať do uzavretých enkláv. Na prvý pohľad bol konflikt uhasený, centrálna moc však kontrolovala len časť územia. Najbolestivejšou bola strata severovýchodných oblastí bohatých na ropu, ktoré obsadila americká armáda. Nerastné bohatstvo krajiny bolo bezohľadne vykrádané, čo sťažilo povojnovú obnovu a na čo sa Damask v OSN bezvýsledne sťažoval. Časť územia okupovalo Turecko, časť ovládala kurdská menšina.
■ BLESKOVÁ OFENZÍVA
Haját Tahrír aš-Šám (HTŠ), predtým známe ako Jebhat al-Nusra, radikálne islamistické hnutie, po občianskej vojne vytlačené do provincie Idlib, spustilo inváziu už koncom novembra, keď bez boja obsadilo druhé najväčšie mesto krajiny Aleppo. Ôsmeho decembra sa jeho bojovým formáciám podarilo získať mesto Homs a v ten istý deň rýchlym postupom aj hlavné mesto Damask, teda len jedenásť dní od začiatku ofenzívy. HTŠ sa nestretlo takmer s nijakým odporom, v podvečerných hodinách hlásili obsadenie opustenej prezidentskej rezidencie. Bývalý sýrsky prezident Baššár al-Asad ušiel s rodinou do Moskvy, kde mu udelili azyl. Skončila sa tak dlhá vláda rodiny Asadovcov, trvajúca od roka 1971. Lavínové zrútenie režimu bolo nevyhnutné a očakávané. Krajina drasticky zničená občianskou vojnou, ktorá sa prakticky úplne nikdy neskončila, bola navyše neľudsky zaťažená medzinárodnými sankciami. Uvalili ich západné krajiny na čele so Spojenými štátmi americkými po tom, čo sa im nepodarilo zmeniť režim. Už začiatkom roka 2024 ruské spravodajské služby varovali Damask pred sociálnym výbuchom. Sýrsky ľud po takmer štrnásťročnom utrpení a živorení, pri nefunkčnej moci a všadeprítomnej korupcii nemal vôľu ani záujem o udržanie al-Asada na čele štátu. Disfunkčná armáda sa nedokázala vyrovnať s motivovaným a zo zahraničia dobre vyzbrojeným protivníkom a takmer nikde nekládla odpor.
■ NOVÁ VLÁDNA MOC
Faktickým vládcom Sýrie sa stal vodca HTŠ – radikál so zaujímavým životopisom. Ahmad Husajn aš-Šar po invázii USA do Iraku v roku 2003 vstúpil do organizácie al-Kájda, medzi rokmi 2006 až 2011 ho väznili americké jednotky a v roku 2012 založil s podporou al-Káidy Frontu an-Nusrá, ktorá bojovala v sýrskej občianskej vojne proti režimu al-Asada. Bol proti pokusom Abú Bakra al-Baghdádího zlúčiť organizáciu s Islamským štátom, čím ju pre históriu zachránil. Už v roku 2013 ho USA zaradili na zoznam teroristov, o štyri roky na to aj s desaťmiliónovou odmenou za jeho dolapenie. Nová moc verbálne deklarovala úsilie o zmier, inklúziu, ochranu národnostných a náboženských menšín a zachovanie práv žien. Napriek tomu došlo k početným prípadom útokov na kresťanské a alavitské posvätné miesta, symboly a aglomerácie. Veľa sa hovorí o popravách alavitských civilistov a bývalých vládnych vojakov, o ktorých sa opierala Asadova moc. Ako to myslia úprimne so ženskými právami, mala možnosť zistiť ministerka zahraničných vecí Nemecka Annalena Baerbocková, ktorá vo svojej všeobecne známej naivite navštívila Damask 3. januára tohto roka. Členovia sýrskej delegácie jej nepodali ruku, keďže radikálny islam nepovažuje ženy za rovnocenné s mužmi.
■ DELENIE KORISTI
Zmena vládnej moci mení konšteláciu síl v regióne. Erdoganovo Turecko, ktoré otvorene podporovalo novú moc, získava vplyv u svojho južného suseda. Izrael využil situáciu a obsadil ďalšie územia okolo Golanských výšin až takmer k predmestiam Damasku. Židovský štát tak zabral okolo šesťsto štvorcových kilometrov nových území. Tel Aviv vníma tureckú prítomnosť ako hrozbu. „Túžba Turecka získať späť vplyv Osmanskej ríše by mohla viesť k zvýšeniu napätia s Izraelom, čo by mohlo viesť ku konfliktu,“ uvádza sa v správe Nagelovho výboru, ktorý zriadila izraelská vláda. Irán stratil v krajine vplyv a Rusku hrozí, že príde o svoje dve vojenské základne. Neoficiálne zdroje tvrdia, že sa Moskva už dohodla s líbyjským generálom Chalifom Haftarom o umiestnení ich vojenskej sily v Stredomorí.
Radoslav ŽGRADA ‒ Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
