Ďalší prejav veľkomaďarského šovinizmu
Ľudovít GUNČAGA ‒ Foto: archív autora
Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici sa začal 20. februára 2026 súdny proces so siedmimi obžalovanými z extrémistických trestných činov. Obžalovaní László Csörgei, Attila Hencze, Olivér Ibolya, András Kiss, Sándor Patassy, Zoltán Zalaba a Ferenc Zirig sú členmi občianskeho združenia Miklósa Kondého z Dunajskej Stredy. V roku 2020 v centre Dunajskej Stredy vybudovali kópiu pamätníka z obdobia okupácie Slovenska horthyovským Maďarskom a odvtedy na ňom vztyčujú maďarskú vlajku počas štátnych sviatkov a pamätných dní Maďarska.
V rámci súdneho procesu sa uskutočnilo už šesť pojednávaní. Na druhom pojednávaní 24. februára 2026 vypovedali aj traja predvolaní svedkovia: Patrik Dubovský, Ľudovít Gunčaga a Attila Karafa, viceprimátor Dunajskej Stredy. Obžaloba považuje pamätník za extrémistický materiál, keďže je zhodný s pamätníkom odhaleným v centre Dunajskej Stredy pri prvom výročí vstupu maďarskej armády do mesta 12. novembra 1939.
Architektonickým stvárnením stavba pamätníka s vlajkovou žrďou odkazuje na maďarské potrianonské hnutie, ktorého ideou je revízia Trianonu a obnovenie veľkého Maďarska. Pamätník zároveň sprítomňuje obdobie maďarskej okupácie slovenského územia v rokoch 1938 ‒ 1945, keď po Viedenskej arbitráži 2. novembra 1938 z iniciatívy Maďarska ministri zahraničia Nemeckej ríše a Talianska rozhodli, že južné Slovensko, ako aj južná časť Podkarpatskej Rusi budú pripojené k Maďarsku.
■ HISTORICKÝ KONTEXT
Pamätník pripomína mimoriadne citlivé obdobie historickej pamäti slovenského národa, ktoré patrí medzi naše najbolestnejšie, keďže obdobie rokov 1938 ‒ 1945 po Viedenskej arbitráži bolo späté s krutým prenasledovaním slovenského obyvateľstva a s mnohými zločinmi proti ľudskosti zo strany maďarskej štátnej moci a armády. Slováci boli bití, mučení, zatváraní do maďarských koncentračných táborov, hromadne prepúšťaní zo zamestnania v štátnej správe a školstve.
Rušili sa slovenské školy, pálili slovenské knihy a celé knižnice, slovenských rehoľníkov a rehoľníčky aj kňazov vyháňali z etnických dôvodov, slovenské omše sa nahrádzali maďarskými atď. … Množstvo svedeckých výpovedí je zaznamenaných aj v publikácii Krvácajúca hranica od Jozefa Kirschbauma, ktorú vydala Matica slovenská v roku 2003. K pamätníku sa vyjadril aj Ústav pamäti národa, ktorý ho označil za prejav veľkomaďarského šovinizmu a pokus o rehabilitáciu režimu Miklósa Horthyho.
■ ABSURDNOSTI VO VÝPOVEDIACH
Podľa medializovaných správ o súdnom pojednávaní všetci siedmi obžalovaní vyhlásili, že sa cítia nevinní, traja predniesli vyhlásenie, ale na otázky prokurátora neodpovedali. Štyria odmietli pred súdom vypovedať. Tvrdia že ide o „pamätník spolupatričnosti“ a pojem „spolupatričnosť“ vysvetľujú ako spolupatričnosť národov tzv. Karpatskej kotliny, ktorú nevzťahujú len na Maďarov, ale na všetky národy žijúce v Karpatskej kotline.
Väčšiu absurdnosť si ťažko možno predstaviť vzhľadom na historický kontext, ako aj na iredentistické symboly a posolstvá, ktoré boli počas vyše piatich rokov prezentované pred pamätníkom. Veď ako môže niekto nazvať pamätník symbolizujúci násilie, bezprávie a prenasledovanie iných národov ako spolupatričnosť? Nad tým sa rozum zastavuje…
■ SÚHLAS SAMOSPRÁVY
Viceprimátor Dunajskej Stredy Attila Karaffa ako svedok na súde uviedol, že realizácia pamätníka prešla riadnym procesom a k zámeru vybudovania pamätníka neboli nijaké výhrady zo strany poslancov ani členov kultúrnej a stavebnej komisie. Na otázku prokurátora, či vie o historickom kontexte pôvodného pamätníka, ktorý tomu súčasnému slúžil ako predloha, odpovedal, že o ňom nevie, čo vysvetlil slovami: „Vtedy som ešte nežil.“
Na otázku, čo vie o spoločenskom a historickom význame Trianonskej mierovej dohody, odpovedal: „To, čo sme sa učili z učebníc dejepisu, vtedy bolo rozdelenie Maďarska…“ uviedlo médium aktuality.sk. Na pojednávanie prišiel aj veľvyslanec Maďarska Csaba Balogh, ktorý súdne konanie nechcel komentovať a pre maďarskú verziu Denníka N povedal, že ministerstvo zahraničných vecí Maďarska sa o prípad zaujíma.
■ ŠOKUJÚCI MOMENT
Šokujúcim momentom v procese je konanie obžalovaných, ktorí napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu 15. marca 2026 opäť vztýčili maďarskú vlajku na spomínanom horthyovskom pamätníku v Dunajskej Strede. Tento deň bol v Maďarsku štátny sviatok ‒ vypuknutie „revolúcie a boja za slobodu“ v rokoch 1848 ‒ 1849. Obžalovaní tým dávajú najavo, že nerešpektujú vážnosť a autoritu súdu – štátnej inštitúcie Slovenskej republiky.
Tento deň primátor Zoltán Hájos na verejnom podujatí v centre mesta pri príležitosti štátneho sviatku Maďarska vo svojom prejave znevážil prebiehajúci súdny proces a štátne orgány činné v trestnom konaní označil za „komplicov“ Združenia slovenskej inteligencie. Zároveň sa verejne zastal obžalovaných, ktorí na území mesta Dunajská Streda postavili pamätník a povedal: „Tým, že znovu postavili podstavec štátnej vlajky, neporušili zákon, nanajvýš prekročili prah citlivosti členov Združenia slovenskej inteligencie, ktorí podali trestné oznámenie.“
■ URÁŽAJÚCE KONANIE
Informácie o podujatí priniesol mestský portál v článku pod názvom: „Buďme aj my odvážni, tak ako boli mladíci v marci roku 1848.“ Z prejavov rečníkov na podujatí je zjavné, že pre nich sa revolúcia 1848 neskončila. Nešlo o kultúrne spomienkové podujatie, ale o politické podnecovanie v pokračovaní maďarskej – v ich ponímaní protislovenskej – revolúcie aj v súčasnosti na zvrchovanom území Slovenskej republiky.
Na pojednávaní 21. mája 2026 zaznel verdikt súdu, ktorý obžalovaných oslobodil. Skutky, ktoré mali spáchať podľa sudcu Romana Púchovského, nie sú trestným činom. Veríme však, že sa v tomto procese proti extrémizmu nakoniec zadosťučiní spravodlivosti, čo povedie k odstráneniu tohto hanebného pamätníka a k potrestaniu vinníkov tohto provokatívneho a slovenský národ urážajúceho konania.
