Sociálna poisťovňa začala všetkým budúcim dôchodcom zasielať ich dôchodkovú prognózu. Vo všeobecnosti treba povedať, že výška budúcich dôchodkov z prvého priebežného piliera závisí od demografickej situácie, ktorá sa však nevyvíja priaznivo. Dôvodom je, že počet zomretých je v posledných rokoch vyšší ako počet narodených. Zvyšuje sa tiež počet študujúcich v zahraniční, z ktorých sa až štyridsať percent späť nevracia domov. Z toho vyplýva, že slovenský trh práce bude čoraz viac závislý od pracovníkov z tretích krajín.
Pokiaľ ide aj o dôchodky z druhého piliera, jeho výška bude najviac závisieť od fungovania kapitálového trhu. Sociálna poisťovňa priznala, že dôchodková prognóza vychádza z dnešných pravidiel, pod čím treba rozumieť mechanizmus výpočtu dôchodku z prvého piliera vynásobením troch faktorov, ktorými sú priemerný osobný mzdový bod, obdobie dôchodkového poistenia a aktuálna dôchodková hodnota. Dôležitý je aj rozdiel vo veku narodenia budúceho dôchodcu, keď vieme, že pre ročník narodenia 1968 je vek nároku na riadny dôchodok šesťdesiatštyri rokov a dva mesiace a pre vyššie ročníky narodenia sa nárok na riadny dôchodok bude postupne predlžovať v závislosti od strednej dĺžky života.
Na výšku dôchodku má vplyv najmä inflácia a celý rad ďalších parametrov, z ktorých najdôležitejší je percento odvodov. Prognóza je teda zostavená v troch scenároch: v základnom, pesimistickom a optimistickom pri rešpektovaní prvého a druhého dôchodkového piliera. Prognózu môže ovplyvniť aj už fungujúci tretí európsky dôchodkový pilier. Kto dostane dôchodkovú prognózu, mal by si prvom prípade pozrieť, či má evidované všetky roky dôchodkového poistenia a podľa tohto konať a doplniť ich ešte pred dôchodkovým výmerom.
Sociálna poisťovňa bude dôchodkovú prognózu posielať prvýkrát do konca mája prostredníctvom Slovenskej pošty a zároveň sa zobrazí aj na elektronickom účte poistenca v osobitnej záložke Dôchodková prognóza. Poistencom vo veku nad päťdesiat rokov sa bude posielať každý rok a mladším každých päť rokov, ak mal aspoň jeden deň po 1. 1. 2026 zaplatené dôchodkové poistenie. V prognóze vychádzajú niekomu aj dvojnásobne vyššie starobné dôchodky, ako sú terajšie priemerné, z dôvodu, že je v nich premietnutá aj inflácia, ktorá podľa doterajších skúseností za viac ako desať rokov sa výrazne podieľala na zvýšení starobných dôchodkov. Znova treba urobiť dôslednú kontrolu zaslaných údajov z hľadiska prípadne aj chýbajúcich rokov dôchodkového poistenia s cieľom zistiť dôvody, prečo chýbajú.
Kto dostane dôchodkovú prognózu s „nulou“, nejde o chybu, dôvodom je, že poistenec nemá ešte zaplatené dôchodkové poistenie za minimálne pätnásť rokov, čo je aj podmienka nároku na poberanie starobného dôchodku. Terajší dôchodkový systém u nás nie je dlhodobo pre zhoršujúcu sa demografickú situáciu udržateľný, a tak dôchodková prognóza má poistenca ešte počas aktívneho ekonomického života informovať o potrebe riešiť jeho príjmovú budúcnosť v dôchodkovom veku.
Text: Róbert HÖLCZ – Foto: Internet – TASR/Dano Veselský
