V štátoch Európskej únie podľa Eurostatu žilo ku koncu roka 2025 4,33 milióna ukrajinských utečencov, ktorí získali status dočasnej ochrany. Vtedy sme boli na šiestom mieste v sedmičke najväčších hostiteľov za Nemeckom, Poľskom, Českom, Španielskom a Rumunskom. Ak však štatistiku zoberieme podľa počtu ukrajinských utečencov na počet obyvateľov, na prvom mieste je Česko, potom Poľsko a tretie Slovensko s viac ako štvrtinovým počtom na tisíc obyvateľov.
Už o pár dní, dvanásteho júna 2026, začne platiť bruselský Migračný pakt, podľa ktorého budú štáty Únie musieť povinne solidárne prijímať alikvotný počet migrantov s rodinami. Oficiálne je Pakt o migrácii a azyle EÚ komplexnou reformou azylových pravidiel, ktorá má za cieľ riadiť migráciu, posilniť ochranu vonkajších hraníc (ako?) a zaviesť povinnú solidaritu medzi štátmi. Dôležité je slovíčko „povinná“. Vlastne nemusíme, stačí sa z neho „vykúpiť“ miliónmi eur ročne. Čo robila naša diplomacia? Podľa výročnej správy Únie to tak nemusí urobiť šesť štátov: Česko, Rakúsko, Bulharsko, Poľsko, Estónsko a Chorvátsko. Na základe akých kritérií, nevedno.
Podľa oficiálnych údajov ministerstva vnútra z januára tohto roka Slovensko poskytlo dočasné útočisko od začiatku konfliktu na Ukrajine takmer 180-tisícom utečencov, pričom odišlo na Ukrajinu len 34-tisíc občanov ukrajinskej štátnej príslušnosti. Teda zhruba odhadnuté, na Slovensku sa aktuálne nachádza približne 150-tisíc legálnych ukrajinských štátnych príslušníkov s dočasným útočiskom. Počty sa, pravdaže, menia každý deň. Navyše nevieme, koľko je nelegálnych. Už sme podporili Grécko schválením eurovalu z biedneho rozpočtu, ktorý nám dnes chýba pri konsolidácii verejných financií, za čias Ivety Radičovej, a Ukrajine pomáhame, ako sa dá. Nielen zbraňami, nábojmi, pretože zisky zbrojoviek vyleteli raketovo hore, ale trpíme vydieraním o dodávkach plynu a ropy a finančnej úľavy pri prijímaní utečencov sa nemôžeme domôcť.
Nejde iba o náboje a prebytočnú vojenskú techniku. Ministerstvo školstva, ako uviedol minister školstva Tomáš Drucker, zverejnilo v tomto roku výsledky národného projektu Podpora začlenenia detí a žiakov v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine v hodnote vyše štyridsiatich miliónov eur, ktorý pomohol školám zvládnuť príchod detí z Ukrajiny. Do projektu sa zapojilo vyše dvetisíc škôl a podporu získalo takmer šestnásťtisíc ukrajinských detí. Súčasťou boli aj kurzy pre zamestnancov z Ukrajiny, pričom ich absolvovanie bolo ukončené štátnou jazykovou skúškou. Tak prečo to Európska únia nezohľadňuje a prečo na Brusel netlačíme? Nemecko za čias kancelárky Angely Merkelovej pred dekádou voľnými vstupmi cudzincov na príchod do Schengenu spôsobilo migračný ošiaľ, hoci by mal umožňovať voľný pohyb osôb a tovaru len zo strany členských štátov. Migračný pakt aj teraz podporuje.
Slovensko síce pakt odmieta, ale už sme si akosi zvykli, že niečo sa povie doma a niečo iné v Bruseli. Minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok síce verbálne odmieta novú migračnú zmluvu, presadzuje suverénny postoj Slovenskej republiky a žiada výnimky. Povinné kvóty a platby dokonca označil za „falošnú solidaritu“. Slovensko vraj hlasovalo proti paktu, no bolo prehlasované. Takže budeme musieť prijať ľudí, o ktorých minulosti ani tajné služby štátu nemusia nič vedieť.
Súčasne poslanci schválili vládny návrh zákona o medzinárodnej ochrane, ktorého hlavným cieľom je implementácia reformy azylovej a migračnej politiky Európskej únie a modernizácia existujúcich postupov. Napriek výhradám k niektorým aspektom solidarity ide o krok smerom k zjednoteniu pravidiel medzi členskými štátmi a efektívnejšiemu riadeniu migrácie. Nová legislatíva nahradí zákon o azyle z roka 2002. Hoci sa tým mení spôsob vybavovania žiadostí o azyl a zavádzajú sa prísnejšie pravidlá na hraniciach Európskej únie, stále k nám prúdia stovky zahraničných obyvateľov. Zákon tiež rozširuje dôvody na zaistenie žiadateľov o udelenie medzinárodnej ochrany. Predkladatelia priamo v dôvodovej správe priznali, že návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Začiatkom mája rezort zahraničia a minister Juraj Blanár avizovali, že Slovensko nepodporí deklaráciu o pokroku v riadení migrácie. Ministerstvo tvrdí, že „nadväzuje na dlhoročný a konzistentný postoj vlády“. Ak to tak nebude, čaká nás povinná solidarita, administratívna záťaž, hybridné hrozby, hoci si strážime svoje hranice. Do ktorých sme si schengenský vstup museli tvrdo vybojovať. Prvý krok k salámovej metóde varenia žaby Slovensko urobilo. Obyvatelia sa už vyvárajú v kotle ľúbivých slov pod tlakom Európskej únie.
Text: Ivan KRAJČOVIČ – Foto: Internet (MZV SR)
