KOMENTÁR
Prekvapenia a úskalia eurokandidátok
Roman MICHELKO
Voľby do Európskeho parlamentu sa blížia, a tak sa politické strany vytasili so svojimi kandidátkami. Vo všeobecnosti platí, teda aspoň v kontexte krajín tzv. starej Európy, že do Európskeho parlamentu idú politickí vyslúžilci, bývalí premiéri, ministri či zaslúžilí dlhoroční poslanci, ktorí už na domácej scéne nemajú veľmi čo ponúknuť, ale vždy boli lojálni, tak ich treba „odložiť“ na pohodlný dôchodok do Parlamentu. Celkom iste to platilo povedzme pre Eduarda Kukana či Petra Šťastného z SDKÚ. Poďme sa však pozrieť, čo nám vedenia strán pripravili pre tohtoročné májové voľby.
Začneme kuriozitkami. Asi mnohých ľudí prekvapilo, že na trinástom mieste kandidátky KDH sa objavil Ľuboš Fellner, šéf a zakladateľ úspešnej cestovnej kancelárie Bubo Travel Agency. Nedokážem pochopiť motiváciu inak úspešného človeka, ktorý prijme absolútne nezvoliteľné miesto na kandidátke takejto strany. Týmto si iste nepomôže. Naopak, u značnej časti verejnosti si svoje meno len pokazí. Ak chcel deklarovať svoju podporu KDH, mohol si na to zvoliť iný, menej nešťastný spôsob. Naopak dvanástka pre márnotratného syna či zblúdilú ovečku KDH – exministra a exposlanca Ivana Šimka – len realisticky naznačuje, aké je jeho reálne postavenie v KDH.
Zaujímavo skladala svoju kandidátku konzervatívno-liberálna NOVA Daniela Lipšica. Kandidátku vedie kovaný liberál Jozef Kollár, nasleduje dvojica konzervatívcov Jana Žitňanská a František Mikloško, potom zase dvojica liberálov Ondrej Dostál, Juraj Droba. Som zvedavý, ako na taký guláš zareagujú voliči? Verím však, že bude pre nich rovnako nestráviteľný ako pre mňa.
V Smere nič nové. Prvá pätica kandidátov v podstate kopíruje súčasné obsadenie ich výsadku v Európskom parlamente, akurát pred túto päticu – Monika Beňová, Boris Zala, Monika Smolková, Katarína Neveďalová a Vladimír Maňka – bol predsunutý súčasný eurokomisár Maroš Šefčovič. Možno trocha prekvapilo odsunutie exlídra kandidátky v roku 2009 Borisa Zalu až na terajšie piate miesto.
Čo určite stojí za zmienku, je kandidátka KSS. Minimálne tri nominácie dosť prekvapili. Ako trojka kandiduje zahraničnopolitický expert František Škvrnda, na šiestom mieste kandidátky je politický filozof Peter Dinuš a na poslednom trinástom mieste známy kritik súčasnej liberálnej ekonomiky, významný ekonomický analytik Marián Vitkovič. Škoda, že tieto zaujímavé osobnosti sú na kandidátke strany s takmer nulovou šancou dostať sa do Európskeho parlamentu.
Čo sa týka patriotických strán, tam je situácia oveľa zložitejšia. Ukazuje sa, že úsilie poškodiť svojich bývalých kolegov je najsilnejšou motiváciou niektorých politikov. Ján Slota po známom alkoholickom excese, pre ktorý nielenže zmeškal „protidankovskú“ tlačovku, ale „stihol“ aj policajnú naháňačku a potupné zadržanie na polícii, sa stal politickou mŕtvolou. Bohužiaľ, jeho sebareflexia je nulová. Každý súdny človek síce vie, že jeho Kresťanská SNS nemá šancu vo voľbách do Európskeho parlamentu uspieť, bohužiaľ aj zásluhou ľudí z kandidátky – Ján Slota , Stanislav Pánis, Augustín Jozef Langa či generál Emil Vestenický – môže istú časť voličov Dankovej SNS zneistiť a odobrať im zopár potrebných desatiniek percent, čo na vyblokovanie tejto strany môže stačiť.
História nás učí, že vždy, keď bola SNS rozdelená, skončilo sa to veľmi zle. Či už v parlamentných voľbách v roku 2002 alebo neskôr, keď v priebehu volebného obdobia SNS kandidovala ešte ako rozdelená strana do Európskeho parlamentu. Pre úplnosť treba zdôrazniť, že v roku 2004 nakoniec pre administratívnu chybu mohla kandidovať len jedna SNS na čele s vtedajším predsedom Petrom Súľovským, a napriek tomu, že na kandidátke mala mnoho rešpektovaných osobností ( Julius Binder), vtedy to na postup do Európskeho parlamentu nestačilo. Uvidíme, ako to bude v týchto voľbách, treba však dúfať, že voliči si uvedomia svoju zodpovednosť a budú sa podľa toho aj rozhodovať.