České firmy si Zemanovým prostredníctvom otvárajú ruský trh. Dvaja vrcholní stredoeurópski ústavní činitelia – jeden Čech, druhý Slovák – sa výrazne pričinili o to, že v Česku i na Slovensku sa synchrónne začala nepripravovaná, doteraz však nevídane intenzívna verejná debata o Ruskej federácii a o potrebe našich vzťahov s ňou. Prelomový prejav predsedu slovenského parlamentu Andreja Danka (SNS) v ruskej Dume a rokovanie českého prezidenta Miloša Zemana, známeho kritikou sankcií voči Rusku, s prezidentom Vladimírom Putinom presiahli svojím významom všetko, čo sa v tejto oblasti v ostatných rokoch odohralo. Najmä však podčiarkli rôznorodosť verejnej diskusie o Rusku. A urobili tak v čase, keď dokonca hlavný televízny kanál ruskej televízie v programe ťažkej propagandistickej váhy Vladimíra Solovjova debatuje o rozdelení ruskej spoločnosti, pokiaľ ide o ruskú politiku či otázku preceňovania závažného dosahu európskych sankcií na pomery v Ruskej federácii.
■ EFEKT NÁVŠTEV
Práve skutočnosť, že sa viac diskutuje o Rusku, je pozoruhodným akoby „vedľajším“ efektom pôsobenia prejavov tak A. Danka, ako aj M. Zemana – prišli totiž v čase vrcholiaceho nástupu vyjasňovania vzťahov k Rusku vo verejnej komunikácii. A zároveň v čase, keď programy Európskej únie vyzvali aj na Slovensku na formovanie návrhov verejnosti, ako pôsobiť proti dezinformačným správam a kampaniam osobitne proruských a ruských masovokomunikačných prostriedkov. Prišli v čase, keď štáty Európskej únie a diplomacia EÚ už opustili termín o strategickom partnerstve s Ruskom, prijatý za čias výpredajcu Ruska prezidenta Jeľcina, ale ešte oficiálne nikto neprijal termín terajšej šéfky britskej vlády Mayovej o Rusku ako nepriateľskom štáte. Sme na hrane. Sme na hranici, ktorú sa zdráhame prekročiť, ale propaganda a nástroje prijaté najprv na pôde Severoatlantickej aliancie NATO a teraz už aj Európskej únie nás k novému pojmu tlačia.
■ OBCHÁDZANÉ FAKTY
Už sa nedbá ani na fakty. Predseda najsilnejšej opozičnej strany a europoslanec hovorí v najpočúvanejšej verejnej diskusii RTVS o Rusku ako o krajine, ktorá nás pred pár desaťročiami okupovala. Hovorí sa o ruských vojskách a ruských tankoch. Nie je to jediný prípad, keď sa stotožňuje Rusko a Rusi s tým, čo urobil ZSSR a sovieti – a veď tí predsa nesú zodpovednosť za rok 1968. Týmto sa najmä u mladších ročníkov stiera rozdiel a zakrýva dejinný fakt. Bola by to šokujúca nevedomosť europoslanca, že nevie, aký je rozdiel medzi zaniknutým ZSSR a dnešnou Ruskou federáciou. Pravda, bol by to šok, keby to nebola zrejme súčasť politickej protiruskej nevyberavej kampane. Pozrime sa však na iného návštevníka Ruska, pozrime sa na to, ako hovoril nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier po nedávnej návšteve Ruska a stretnutí s prezidentom Vladimírom Putinom? Vyzval na obnovenie dialógu v úsilí zlepšiť dvojstranné vzťahy, z ktorých stavu nemôže byť Nemecko šťastné. Bola to prvá návšteva nemeckého prezidenta v Ruskej federácii za posledných sedem rokov. Nemecký štátnik počas nej nielenže vyzdvihoval potrebu prekonať odcudzenie, ktoré ovládlo vzťahy medzi obomi štátmi – Nemeckom a Ruskom, ale jeho hlavným cieľom bolo zistiť, či je Rusko „pripravené obnoviť dôveru k Západu“.
V takejto atmosfére, keď sa „hrá“ o obnovu dôvery Ruska k Západu, je najmä nevyhnutné propagandistické odzbrojenie v politike, diplomacii a médiách. A práve to urobili český prezident a slovenský predseda parlamentu. Prekonávanie odcudzenia s Ruskom nám názorne ukazujú výsledky cesty prezidenta Miloša Zemana v Rusku a jeho rokovania s prezidentom Putinom. Možno sa len stotožniť s českým politológom a členom dozornej rady českej obdoby Ústavu pamäti národa, ktorý o tom povedal: „Zeman nie je bábka! Má svoju politickú stratégiu!“ Treba počkať na to, ako sa z ohlasovaných miliardových zmlúv stane realita vzájomného česko-ruského obchodu. Kto však pozná záujmy a pôsobenie českých firiem na ruskom trhu, vie, že využijú doslova každú príležitosť, aby si otvorili dvere komerčných možností dokorán. Priebeh Zemanovej návštevy, ako aj škandál, ku ktorému došlo v pološtátnej armádnej televízii Zvezda, na čo Zeman poriadne ako prvý český štátnik v Moskve „ buchol do stola“, len ukázal, že politika a zručná diplomacia nemusia obchodovať so svojimi zásadami, aby vytvorili dobré dvojstranné vzťahy. Teda v podstate to, čo prelomovo ukázal aj predseda parlamentu Andrej Danko.
Z hľadiska skutočnej pátracej žurnalistiky treba poukázať na všetko, čo vlastne viedlo k dnešnej situácii vo vzťahoch a ako sa pripravili sankcie voči Rusku ako súčasť spravodajsky rafinovane pripraveného politického a vojenského vytvárania nových hraníc v Európe, resp. opakovania historicky už stroskotaných snáh o európsko-ruskú hranicu.
■ PAMIATKA LEGIONÁROV
Pri každej úvahe na tému cesta a rokovania prezidenta Zemana a čo my na Slovensku, nemožno vynechať otázku dôsledného českého úsilia o pripomenutie pamiatky čs. légií. Tentoraz si prezident Zeman uctil pamiatku našich štyristo legionárov padlých na Urale na Michajlovskom cintoríne v Jekaterinburgu. Ich pamätník je tam len od roku 2008! Nebol by to prezident Zeman, aby to neurobil pamätným, dômyselným vyhlásením, že chýbali len dva týždne a čs. légie by obsadili Jekaterinburg, teda len dva týždne delili cársku rodinu od oslobodenia. Potom by bolo, povedal o. i. Zeman, „dosť možné, že by dejiny pokračovali inak“. Jedným z argumentov, prečo boľševici spanikárili a hanebne vyvraždili celú cársku rodinu, dnes ruským pravoslávím blahorečenú a slávnostne pochovanú v petrohradskej katedrále, bolo práve tvrdenie, že sa v júli 1918 blížili čs. légie. Bolo to od prezidenta Zemana dôstojné, hrdé a prezieravé – nie všade sú totiž v Rusku prelomené ľady, aby miestne orgány súhlasili s obnovou cintorínov legionárov a nestarajú sa ani o ich jestvujúce pohrebiská. Slováci tvorili okolo sedem percent mužstva v sedemdesiattisícovej armáde legionárov. Aj v tomto smere nám Zemanova cesta hovorí, teda aspoň by mala, že netreba prenechať výlučne len českej strane starostlivosť o hroby legionárov, spolubojovníkov M. R. Štefánika za práva Slovákov.
Dušan D. KERNÝ – Foto: internet-zdroj: czechfreepress
