Ilustračné foto. Foto: TASR/Henrich Mišovič
Bratislava 23. decembra (TASR) – Kým sa mamy starali o prípravu štedrovečernej oslavy, otcovia mali počas dňa povinnosť zabaviť deti, aby bol samotný Štedrý večer pre ne čo najväčším prekvapením a zážitkom. Historička a etnologička Katarína Nádaská takto opísala tradičný zvyk, ktorý v 19. storočí počas Štedrého dňa dodržiavali v Bratislavskom kraji rodičia malých detí.
„Ženy sa starali nielen o to, aby na štedrovečernom stole nič nechýbalo, ale často až v tento deň ozdobovali vianočný stromček,“ uviedla Nádaská. Aby mali mamy pokoj, otcovia brali deti von. „Napríklad v Bratislave sa s nimi išli prejsť na Korzo alebo sa išli korčuľovať na Železnú studienku, na dedinách sa zasa išli s deťmi sánkovať,“ priblížila historička. „Jednoducho vymýšľali im aktivitu, aby ich nezamestnávali myšlienky na večer a aby to všetko, čo tvorí čaro Vianoc – stromček či výzdoba, bolo pre deti prekvapením,“ vysvetlila.
Na dedinách si sadali k štedrovečernej hostine o 17.00 h, v mestách, najmä v Bratislave, ktorá bola už elektrifikovaná, sa večera začínala o 18.00 h. „Keď si už všetci posadali za stolom, stôl zviazali železnou reťazou, na ktorú si všetci vyložili nohy,“ prezradila jeden z archaických zvykov v Bratislavskom kraji Katarína Nádaská. „Symbolizovalo to prianie, aby bola rodina zdravá a silná, ako tá železná reťaz,“ ozrejmila.
K tradičným zvykom patrilo aj prekrojenie jabĺčka i rozlúsknutie orieška. Hviezdička v prekrojenom ovocí a zdravé jadro orieška symbolizovali zdravie v budúcom roku. Do škrupiniek orieškov sa tiež zvykla umiestniť sviečka a takéto lodičky sa nechali plávať v miske s vodou. Tí, ktorým ich loďka preplávala až na druhý koniec, mali mať v ďalšom roku úspech. „Ak to bola lodička slobodnej mladej devy, znamenalo to, že sa v budúcom roku vydá,“ doplnila historička.
