Ivan BROŽÍK

Na ochranu našej materinskej reči zápalisto vystupoval už Ľudovít Štúr, napríklad v prejave na uhorskom sneme 15. januára 1847 – „… každý učiteľ z každodennej skúsenosti zná, že je reč materinská najlepšia, najspôsobnejšia…“ Dnes sa do našej materinčiny postupne dostávajú cudzie výrazy a prerastajú ňou ako metastázy. Najväčšie škody na našom štátnom jazyku spôsobujú úradníci a úradnícky mysliaci tvorcovia textov.

Veľmi dobre poznáme „prevádzanie prác“, „realizáciu činností“, „šetrenie trestných činov“ a im podobné rečové paškvily. Do tejto kategórie patrí aj slovné spojenie „rovná daň“. Do nášho administratívneho jazyka ho bezcitne implantoval bývalý minister financií Ivan Mikloš. „Rovná daň“ je totiž otrockým prekladom pôvodného odborného termínu z angličtiny. To však nijako nemôže ospravedlniť používanie takéhoto výrazu v našej slovenčine. Najmä v prostriedkoch masovej komunikácie, ktoré sú zo zákona povinné používať spisovnú podobu štátneho jazyka. Nech si však politici a nevedomí novinári naďalej sami v očiach vzdelanej verejnosti znižujú svoj odborný kredit. Na druhej strane – Slovenské národné noviny si dali to minimum práce a zisťovala, či slovné spojenie „rovná daň“, v týchto dňoch a týždňoch v médiách mimoriadne frekventované, je jazykovo korektné alebo nie. Už v roku 2005 totiž jazykovedec, doktor Matej Považaj tvrdil, že: „V súvislosti s daňou z príjmu sa stretáme so spojením rovná daň. Toto spojenie sa v zákone o dani z príjmov nepoužíva. V ňom sa píše iba o sadzbe dane, ktorá je 19-percentná. Spojenie rovná daň ani ako neoficiálne pomenovanie však nie je vhodné, lebo prídavné meno rovný má predovšetkým význam ‚priamy‘, napr. rovná čiara alebo ‚nevychyľujúci sa z roviny‘, napr. rovný terén. Z hľadiska zrozumiteľnosti je vhodné spojenie jednotná sadzba dane, skrátene jednotná daň, alebo rovnaká sadzba dane, skrátene rovnaká daň.“

Oponenti však alibisticky tvrdia, že „rovná daň“ je takzvaný terminus technicus, teda výraz, ktorý v našom jazyku zdomácnel. Preto sme sa obrátili na Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied a od jeho odborníčky, doktorky Kataríny Kálmánovej, sme dostali toto aktuálne jazykové usmernenie: „Z hľadiska všeobecnej zrozumiteľnosti a jednoznačnosti považujeme naďalej za primerané používať namiesto prídavného mena rovný v spojení rovná daň prídavné meno rovnaký, teda rovnaká daň. Pravda, mohlo by sa hovoriť aj o jednotnej dani. V daňových zákonoch sa používa slovné spojenie rovnaká sadzba dane. V oficiálnych jazykových prejavoch by sa malo používať toto spojenie. Spojenia rovnaká daň či jednotná daň sú v porovnaní s oficiálnym pomenovaním rovnaká sadzba dane skrátené neoficiálne jazykové prostriedky.“