Grécko je odstrašujúci príklad zlých politických rozhodnutí


gréckoEurobondy sú len náplasť, ale nie liek na dlhovú krízu, v ktorej sa ocitla Európa

Oto BALOGH

Neformálne stretnutie politických lídrov členských štátov Európskej únie (EÚ) uprostred mája toho roka bolo akýmsi predkolom blížiaceho sa samitu v Bruseli (28. – 29. jún 2012), ktorého hlavnými témami majú byť podpora hospodárskeho rastu EÚ a problematika eurobondov. Stretnutie prinieslo zhodu vo viacerých oblastiach, ale nič nezmenilo na fakte, že pripravované opatrenia vážne problémy eurozóny skôr odsúvajú, než riešia.

Júnový samit politických lídrov Európy sa bude konať v čase, keď budú známe výsledky parlamentných volieb v Grécku (17. 6. 2012), ktoré môžu výrazným spôsobom ovplyvniť ďalší osud kolísky modernej európskej kultúry. Grécko je pre obrovskú zadlženosť na pokraji krachu a v Európe silnejú hlasy, podľa ktorých do eurozóny nikdy nemalo byť prijaté.

ROZDEĽUJÚCI RECEPT

EÚ vlajkyReceptom na vyriešenie problémov eurozóny má byť emisia spoločných európskych dlhopisov, tzv. eurobondov, garantovaných všetkými štátmi Únie, v ktorých sa platí eurom. Ich zavedenie presadzuje Francúzsko na čele s novým prezidentom F. Hollandom, podporované prezidentom Európskej komisie J. M. Barrosom. Existencia eurobondov by znamenala čiastočnú stratu fiskálnej suverenity členských štátov EÚ a prvý krok k federalizácii Európy. Francúzsky návrh naráža na odpor Nemecka, ktoré už ďalej nie je ochotné platiť dlhy za Grékov. Nemci presadzujú štrukturálne reformy, škrtanie výdavkov, zodpovednú rozpočtovú politiku a odmietajú financovať ďalší rast eurozóny novými dlhmi. Za zavedenie eurobondov sú okrem Francúzska najmä štáty, ktoré majú problém s rozpočtovou disciplínou a s vysokým štátnym dlhom (Španielsko, Portugalsko, Belgicko). Odmietavý postoj Nemecka je logický, keďže na zavedení eurobondov by strácalo 90 miliárd eur ročne, kým zadlžené štáty by na ich zavedení získali . Okrem zvýšenia úrokov z vlastných dlhopisov sa Nemecko obáva aj zníženia tlaku na rozpočtovú disciplínu zadlžených štátov.

HAZARD ČI RIEŠENIE?

Kým Nemecko volá po šetrení a zásadne nesúhlasí, aby si v prípade zavedenia eurobondov požičiavalo za rovnakých podmienok ako trebárs Grécko, jeho oponent Francúzsko presadzuje politiku súčasného znižovania výdavkov a podpory hospodárskeho rastu. Poradca prezidenta Hollanda P. Aghion dokonca vyhlásil, že Grécku a ďalším štátom z juhu Európy (Portugalsko, Taliansko, Španielsko) treba odpustiť ďalšiu časť dlhov, aby mohli opätovne hospodársky rásť. Takýto postup však znamená ďalšie zadlžovanie a ďalšie problémy z dlhodobého hľadiska a naráža na zásadný odpor Nemecka. Nemci nesúhlasia ani s priamou sanáciou bánk z peňazí akumulovaných v dočasnom a trvalom eurovale. Podľa vyjadrenia premiérky A. Merkelovej budú stáť za zotrvaním Grécka v eurozóne iba v prípade, ak si Grécko bude plniť svoje záväzky voči medzinárodným inštitúciám. Zavedenie eurobondov považujú skôr za morálny hazard než za riešenie.

PROBLÉM PROBLÉMOV

Grécko je v rámci problémov eurozóny problémom najvážnejším. V jeho prípade žne Únia ovocie opakovaných zlých rozhodnutí politických elít. Napriek miliardám eur, ktoré Únia naliala do gréckej ekonomiky, sa jeho situácia neustále zhoršuje a k moci v štáte (a nielen v Grécku) sa derú tzv. populistické politické strany odmietajúce ďalšie škrty a uťahovanie opaskov. Ak uspejú v júnových predčasných voľbách, Európa bude stáť pred problémom, ktorého dobré riešenie prakticky neexistuje. V tej chvíli sa hrozba vystúpenia Grécka z eurozóny priblíži k istote. Eurozóna bude stáť pred riadeným rozpadom a vytvorením novej eurozóny na čele s Nemeckom. V nej by sa ocitli štáty so zdravou ekonomikou a jej pravdepodobným členom by sa mohlo stať aj Slovensko vzhľadom na proexportný charakter svojej ekonomiky a jej silnú previazanosť s Nemeckom. Aj keď to zatiaľ vyzerá, že sme skôr na strane Francúzska...

Odchod Grécka z eurozóny by bol pre samotné Grécko najlepším riešením a súčasne by minimalizoval hrozbu prenosu gréckej nákazy na ďalšie ohrozené štáty eurozóny. Dlhová, a teraz už aj menová kríza, v ktorej sa zmieta Európa, je výsledkom dlhodobej nezodpovednosti a nečinnosti politických elít, ktoré pri riešení „podstatných“ tém ako globalizácia či multikultúrnosť zabudli na korektné narábanie s číslami, na ktorých stojí každá ekonomika.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.