Práva a ochranu menšinám garantuje u nás dvadsaťšesť zákonov a právnych noriem
Jaroslav CHOVANEC
V slovenských médiách, na rokovaniach politických strán a hnutí, ale aj v niektorých štátnych orgánoch sa v ostatnom čase často píše, diskutuje a rokuje o postavení a ochrane národnostných menšín a etnických skupín. Vzhľadom na to, autor a redakcia Slovenských národných novín chcú túto problematiku priblížiť našim čitateľom.
V Slovenskej republike žije okrem väčšinového slovenského národa i viacero národnostných menšín a etnických skupín. Po 1. januári 1993 im práva, ochranu a záruky základných práv a slobôd garantuje Ústava Slovenskej republiky. Základný zákon štátu venuje tejto problematike samostatný štvrtý oddiel pod názvom Práva národnostných menšín a etnických skupín, umiestnený v druhej hlave nazvanej Základné práva a slobody
■ ÚSTAVNÉ GARANCIE
Ústava zaručuje tieto práva v súlade s medzinárodným štandardom uplatňovaným v Európe. Článok 33 ustanovuje, že príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine a etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu. Článkom 34 sa zaručuje občanom patriacim k národnostnej menšine a etnickej skupine všestranný rozvoj, právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Zaručuje sa tiež právo na osvojenie štátneho jazyka, právo na vzdelanie vo vlastnom jazyku, právo používať materinský jazyk v úradnom styku, ako aj právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín.
Výkon týchto práv nesmie však viesť k ohrozovaniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky ani k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.
■ MEDZINÁRODNÉ DOKUMENTY
Slovenská legislatíva sa v tejto oblasti opiera o Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z decembra 1948, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd z novembra 1950, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z decembra 1966, Deklaráciu OSN o právach osôb patriacich k národnostným alebo etnickým, náboženským a jazykovým menšinám z decembra 1992, dokumenty KBSE z Helsínk, Viedne,o Kodanský protokol aj o najnovší dokument – Rámcový protokol o postavení národnostných menšín, ktorý schválil Výbor ministrov Rady Európy v novembri 1994.
Otázky postavenia, práv a ochrany národnostných menšín a etnických skupín čiastkovo upravujú aj iné právne predpisy, a to najmä zákon o sústave základných a stredných škôl (tzv. školský zákon), zákon o mene a priezvisku, zákon o matrikách, Občiansky zákonník, Trestný zákon, Zákonník práce a ďalšie – celkom 26 zákonov a právnych predpisov! K nim v roku 1999 pribudol zákon NR SR č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý bol v máji 2011 novelizovaný.
■ ÚČELOVÉ VÝKLADY
Aj keď spomínaný súbor právnych noriem a predpisov zabezpečuje postavenie a ochranu národnostných menšín a etnických skupín tak, aby si zachovali svoju národnú, kultúrnu a jazykovú identitu a rozvíjali sa vo svojej pestrosti, zložitú národnostnú problematiku u nás často zneužívajú najmä niektorí predstavitelia maďarskej národnostnej menšiny, ktorí vyvíjajú spoločensko-politický tlak na získanie územnej autonómie, aj keď s ňou ani jeden dokument medzinárodného charakteru neráta. V tomto smere treba jednoznačne zdôrazniť, že územia obývané príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín sú zmiešanými územiami, lebo tam žijú aj Slováci. Nie sú etnicky jednoliate, ako sa to účelovo zvykne prezentovať. Len v dvoch okresoch (Dunajská Streda a Komárno) žije maďarská menšina vo väčšine, v ostatných okresoch je popri Slovákoch v menšine. Územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné teritórium zvrchovaného štátu, ktoré je vymedzené prirodzenými, historickými a medzinárodne uznanými hranicami zapísanými do povedomia slovenského národa a príslušníkov národnostných menšín, ako i do povedomia obyvateľov susedných štátov, a nimi rešpektované a garantované medzinárodnými zmluvami.
■ V POLITICKOM RINGU
Právny poriadok SR zakotvuje, že každá národnostná menšina alebo etnická skupina má právo v súlade so zákonom o združovaní občanov združovať sa do politických strán a hnutí. Prostredníctvom nich sa môže uchádzať o účasť na štátnej moci, a to spôsobom, ktorý ustanovujú volebné zákony do zákonodarného zboru a do samosprávnych orgánov obcí.Ministerstvo vnútra SR ako registračný orgán nemôže odmietnuť registráciu politickej strany, ktorá má v programe riešenie problémov ktorejkoľvek národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny, alebo ktorá by sa definovala na etnickom základe. Môže tak urobiť len vtedy, ak by jej program nebol v súlade s Ústavou SR a právnym poriadkom.
Národnostné menšiny a etnické skupiny sa rôznymi formami rovnocenne zúčastňujú na uplatňovaní štátnej moci. Spolu s ostatnými štátnymi občanmi, ktorí splnili zákonom predpísané podmienky, sa zúčastňujú na všeobecných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, miestnych a regionálnych zastupiteľstiev a takisto na miestnych či celoštátnych referendách. Príslušníci národnostných menšín a etnických skupín môžu byť podľa zákonom stanovených rovnakých kritérií pre všetkých občanov Slovenskej republiky volení za poslancov NR SR a ďalších orgánov štátnej moci. Ich prostredníctvom sa potom zúčastňujú na uplatňovaní štátnej moci a na riadení spoločnosti, čím sa podieľajú na zabezpečení jej demokratického fungovania. Prístup k výkonu štátnej moci je pre príslušníkov národnostných menšín obzvlášť otvorený na samosprávnej úrovni. Aj na tých jazykovo zmiešaných územiach Slovenskej republiky, kde tvoria väčšinu Slováci, sa vo viacerých obciach a mestách do funkcií starostov a primátorov volia príslušníci národnostnej menšiny (najmä maďarskej). Príslušníci národnostných menšín a etnických skupín sa prijímajú do štátnej a verejnej služby tiež na základe kritérií platných rovnako pre všetkých občanov SR.
■ ROVNÍ PRED SÚDMI
Popri špecificky menšinových právach zakotvuje Ústava SR i všeobecný princíp osobitnej právnej ochrany základných práv a slobôd v čl. 45 až 50. Súdna ochrana občana sa tu vlastne stáva základným atribútom právneho štátu. Pri zabezpečení ochrany základných práv občanov, ako aj práv národnostných menšín a etnických skupín, zohráva rozhodujúcu úlohu nezávislé súdnictvo, teda všeobecné súdy, ale tiež Ústavný súd SR. Ústava im tiež ustanovuje právne záruky, ako sú prezumpcia neviny, princíp rovnosti a objektívnosti. Tieto princípy rešpektuje celý právny poriadok Slovenskej republiky. Ak by došlo k porušeniu týchto atribútov, občan sa môže obrátiť na všeobecný súd so žiadosťou o ochranu. V prípade, že na všeobecnom súde neuspeje, prípadne nie je spokojný s rozhodnutím, môže sa obrátiť aj na Ústavný súd SR, ako i Európsky súd pre ľudské práva.Rozvoj minorít nezabezpečujú len právne predpisy, ale aj štátna politika. Podpora školstva, kultúry, masovokomunikačných a informačných médií a iných rozvojových aktivít sa deje prostredníctvom podporných programov, príspevkov a dotácií zo štátneho rozpočtu. Obce, ako aj právnické a fyzické osoby môžu takisto prispievať na rozvoj národnostných menšín a etnických skupín v tej-ktorej oblasti. Môžeme zhrnúť, že ústavnoprávne postavenie, práva, ochrana a záruky národnostných menšín a etnických skupín v Slovenskej republike sú nadštandardné tak v ústavnoprávnej oblasti, ako i v spoločensko-politickej a ústavnoprávnej praxi a to v súlade s medzinárodnými dokumentmi, čo vytvára optimálne predpoklady a podmienky na zabezpečenie ich sebarealizácie a rozvoja, ako i na zachovanie ich jazykovej, kultúrnej a národnej identity.
Autor je univerzitný profesor