Návody ako podkopávať a rúcať nepohodlné zriadenia (štvrtá časť) 

Súčasný opozičný líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka, ktorého poslanci v tajnom hlasovaní 17. septembra 2024 odvolali z funkcie podpredsedu Národnej rady SR, ešte ako študent politológie a medzinárodných vzťahov publikoval článok Šírenie a mobilizácia občianskej spoločnosti vo farebných revolúciách. Text vyšiel vo februári 2009 vo vedeckom časopise Stredoeurópskej univerzity v Budapešti, ktorej činnosť dodnes vo veľkom financuje americký miliardár George Soros. Pod tlakom súčasného maďarského premiéra Viktora Orbána (Fidesz) v roku 2020 presunula svoju činnosť do Viedne. Prinášame vám štvrtú časť jeho analýzy.

Dnešné nerešpektovanie výsledkov nedávnych demokratických parlamentných volieb v Gruzínsku má súvis s udalosťami odohrávajúcimi sa na začiatku tohto tisícročia, ktoré Michal Šimečka vo svojej „prelomovej štúdii“ smelo opisuje. Odvoláva sa v nej na miestne občianske mládežnícke hnutie odporu Kmara, ktoré pomohlo na protestoch počas ružovej revolúcie v novembri 2003 zvrhnúť vtedajšieho prezidenta Eduarda Ševardnadzeho.

■ POSTUP PRE GRUZÍNSKO

Podľa predsedu Progresívneho Slovenska z hľadiska vplyvu na formovanie sociálnych hnutí mala zrejme nadnárodná difúzia najväčšiu rezonanciu práve v Gruzínsku. V tomto smere takisto poznamenáva, že úpadok Eduarda Ševardnadzeho s rastúcou silovou základňou a podporou ľudu spoločne s vtedajším vzostupom tamojších opozičných strán vyvolal nezvyčajne priaznivé príležitosti na kolektívnu akciu pred novembrom 2003. „Pre už aj tak dobre organizovaných aktivistov blízko prozápadnej opozície, vystavenie sa príbehu Otporu poskytol to, čo im doteraz chýbalo – jednoznačne definovanú stratégiu. Na jar 2003 založili mládežnícku skupinu s názvom Kmara („Dosť“). Z hľadiska dizajnu Kmara bola najvernejšou kópiou srbského originálu: jeho aktivisti starostlivo prevzali väčšinu strategického myslenia Otporu, organizačné štruktúry a taktiky, a dokonca si vybrali zaťatú päsť Otporu ako ich symbol.“ Michal Šimečka ďalej hovorí, že v čase vzniku Kmary v roku 2003 mocenská štruktúra, ktorej od roka 1995 predsedal vtedajší gruzínsky prezident Eduard Ševardnadze, sa rozpadla. Vinou toho sa začala javiť jeho „volebná autokracia“ čoraz viac zraniteľnejšia. Veľmi odvážne súčasný opozičný slovenský líder tiež píše, že v roku 2002 Národný demokratický inštitút a Nadácia otvorenej spoločnosti zorganizovali v Tbilisi medzinárodnú konferenciu o občianskej spoločnosti. Zúčastnilo sa na nej aj niekoľko aktivistov zo Srbska. Jedným z nich bol aj  Slobodan Djinović z Otporu, ktorý neskôr predstavil príklad tohto hnutia vedúcim predstaviteľom občianskej spoločnosti v Liberty Institute, prominentom  advokátskej skupiny blízkej vtedajšej politickej gruzínskej opozícii, ktorá sa tiež podľa Michala Šimečku aktívne podieľala na rozvoji sietí študentských organizácií. „Vedúci predstavitelia Liberty Institute Levan Ramishvili a Giga Bokeria si rýchlo uvedomili, že nenásilné mládežnícke hnutie mohlo byť práve tým nástrojom, ktorý hľadali… Počas cesty do Belehradu vedúci predstavitelia Liberty Institute po konzultácii s Djinovićom a ďalšími veteránmi Otporu vymysleli plán Kmara. Sám Djinović sa neskôr vrátil do Gruzínska, aby viedol trojdňové kurzy pre aktivistov vo výcvikovom tábore, ktorý Kmara zriadila v horskej dedine pri Tbilisi.“

■ REŤAZENIE ODPORU

Neskôr na toto miesto prišiel podľa svedectva Michala Šimečku aj ďalší konzultant Otporu Alexandar Marić. Jeho úlohou bolo „doladiť“ organizáciu, ktorú už Dinović vyškolil v základných veciach. „Marić sa zameral na najpraktickejšie záležitosti a trénoval gruzínskych aktivistov v uliciach.“ Michal Šimečka tak na základe uvedených skutočností konštatuje, že gruzínski aktivisti kopírovali takmer každý aspekt inovácií spoločnosti Otpor. „Pokiaľ ide o jej organizačnú štruktúru, Kmara prijala horizontálnu a bunkovú štruktúru. Používala aj rovnaké nástroje kampane, ako sú grafity, satirické pouličné vystúpenia a techniky get-out-thevote. Niektoré slogany boli dokonca ponechané v srbskom jazyku a iné predstavovali priame preklady.“ V závere tejto časti predseda Progresívneho Slovenska skonštatoval, ako bola čiastočne úzka identifikácia s Otporom zámernou stratégiou, keďže priamo vyvolávala paralely s Miloševičovým pádom. V tomto smere citoval Marića, podľa ktorého bolo Gruzínsko podobné Srbsku. „Takže sa nemuseli prispôsobovať toľko. Väčšina skúseností zo Srbska  mohla byť len skopírovaná a vložená do Gruzínska.“

Juraj DOMIN

Foto: internet

Pokračovanie nabudúce