Okamih, keď na Ukrajinu dopadla balistická raketa Ruskej federácie Orešnik (Lieskovec), označilo viacero politikov za začiatok tretej svetovej vojny. Fakt, že RF informovala Spojené štáty o svojom zámere pol hodinu pred jej odpálením, aby nedošlo k spusteniu atómovej apokalypsy, podčiarkuje význam tejto udalosti. Je tiež dôkazom, že ruská strana sa chcela a chce vyhnúť prerasteniu konfliktu do celosvetového rozmeru. Odpálenie hypersonickej rakety stredného doletu na Západ bez predchádzajúceho upozornenia by totiž mohlo podnietiť USA k interpretovaniu udalosti ako začiatok potenciálneho jadrového prvého úderu Ruska. V prejave ruského prezidenta k národu, ktorý však bol orientovaný najmä na krajiny NATO, bolo odpálenie nového typu rakety označené za revanš za povolenie a logistickú podporu západných štátov použiť svoje rakety dlhého doletu na útok na ruské územie. Americký analytik Korybko z pohľadu spoza Atlantiku rozobral príčiny a možné následky zapojenia sa najmä Spojených štátov a Veľkej Británie do proxy vojny proti Rusku. Podľa neho ruský prezident stál po odpálení rakiet na Ukrajinu pred dvoma zlými možnosťami. Eskalovať situáciu alebo pokračovať v svojej politike strategickej trpezlivosti. Kým prvá možnosť by mohla zmariť Trumpove zámery ukončiť konflikt, čo prisľúbil pred svojím zvolením, druhá možnosť hrozila väčšou agresiou.
Voľba padla na prvú možnosť, a to spôsobom, ktorý málokto predvídal. Ruská federácia použila raketu, ktorú nijaký systém protivzdušnej obrany vo svete nie je schopný zachytiť. Okrem toho je možné ju vybaviť jadrovými náložami. Inak povedané, Putin zaštrngotal jadrovou šabľou nad západnými krajinami. Rusi celých tisíc dní konfliktu viedli špeciálnu vojenskú operáciu, ktorú nepovažovali a neviedli ju ako skutočnú vojnu. Putin uprednostňoval politické ciele pred vojenskými, nereagoval takto na ukrajinské akcie podporované NATO, ako napríklad vyslanie dronov na Moskvu, na jadrové elektrárne, útok na Krymský most. Aj tak bolo otázne, prečo nezareagoval skôr, keď na kurskú oblasť boli vypustené rakety Himars alebo keď Ukrajina dostala lietadlá F-16, ktoré môžu byť vybavené jadrovými zbraňami. Podľa Korybka si Putin uvedomil, že jeho strategická trpezlivosť bola interpretovaná ako slabosť a viedla k eskalácii konfliktu dodávkami zbraňových systémov zo západných štátov. Je aj taká možnosť, že Rusko získalo informácie, že sa proti nemu alebo spojeneckému Bielorusku chystá nová provokácia, o čom informovali okrem iných aj bieloruské médiá. Preto došlo k aktualizácii ruskej jadrovej doktríny a použitiu Orešnika. Svojím spôsobom upozornil Západ, aby prehodnotil svoje plány. Pri návšteve nášho predsedu vlády v Srbsku srbský prezident tiež varoval Západ, aby neignoroval Putinove slová, keď upozornil, že podľa novej jadrovej doktríny môžu byť takéto zbrane použité aj proti tým, ktorí posielajú ďalekonosné rakety na Ukrajinu a poskytujú k nim logistiku.
Preto je možné, že ďalšiu eskaláciu bude predstavovať napadnutie Moldavska, ktoré nie je síce členom NATO, ale podľa hovorkyne ministerstva zahraničných vecí Ruska Márie Zacharovovej tamojšia vláda krajinu mení na logistické centrum ukrajinských ozbrojených síl. Ako nečlenskú krajinu NATO by ho Ruská federácia mohla bombardovať a neprekročila by červené čiary Západu. Ale v súvislosti s Trumpovým zvolením sa otvárajú ďalšie otázky. Ako si Trump predstavuje zastavenie vojnového konfliktu? S doterajšími koncepciami – mierové sily NATO pozdĺž demarkačnej čiary, neobmedzená ďalšia militarizácia Ukrajiny, perspektíva jej členstva v NATO, žiadne zmeny v protiruskej legislatíve – je isté, že neuspeje. Pri hľadaní kompromisov by Ruská federácia teoreticky mohla použiť vojenské a diplomatické prostriedky na získanie území východne a južne od Dnepra vrátane Záporožia, demilitarizovaná zóna by bola kontrolovaná nezápadnými silami s mandátom OSN. Zvyšok Ukrajiny by bol tak isto demilitarizovaný od ťažkých zbraní a jednotky NATO by mohli byť po tichej dohode s Ruskom dislokované na úplnom západe. V podstate vlk nažratý a ovca rozporciovaná. Trump by to mohol považovať za dostatočne pragmatickú dohodu, pretože by ju mohli všetky relevantné strany konfliktu predstavovať ako víťazstvo (napríklad Rusko ‒ získalo proruské územia, demilitarizovaná zóna je ďaleko od starých hraníc, Ukrajina ‒ naďalej by existovala ako štát, USA ‒ de facto začlenili západnú Ukrajinu do NATO).
Či bude vývoj konfliktu smerovať kamkoľvek, je potrebné konať rýchlo, pretože denne zomierajú ľudia a nad celým svetom visí Damoklov meč tretej svetovej vojny. Treba oceniť zahraničnú politiku novej slovenskej vlády, ktorá na rozdiel od predošlej aspoň deklaruje svoje protivojnové stanoviská.
Milan MIKŠ ČASNOCHA