Novoročné zamyslenie o náhodách
Dovoľte mi, aby som začiatkom nového roka zauvažoval o tom, čo znamená v živote náhoda. Pesničku pod názvom Život je jen náhoda uvideli diváci v druhom filme Voskovca a Wericha Peníze nebo život v roku 1932. Jej slová „Život je jen náhoda, jednou jsi dole, jednou nahoře, život plyne jak voda a smrt je jako moře. Každý k moři dopluje, někdo dříve a někdo později, kdo v životě miluje, ať neztrácí naději.“ Pre chytľavú melódiu Jaroslava Ježka a hlbokomyseľne pravdivý text pesnička doslova zľudovela.
Nuž, čo je to náhoda? Francúzska speváčka Edith Piaf o nej povedala: „Celý náš život je zhlukom náhod, šťastných či nešťastných, proti ktorým je ľudská vôľa takmer bezmocná.“ Nemecký dramatik Friedrich Schiller si ju vyložil po svojom: „Náhoda neexistuje. Čo sa javí ako čistá náhoda, pramení z najhlbšieho zdroja osudu.“ Belgický kardinál Suenens tvrdil: „Náhoda nie je nič iné ako Božie inkognito.“ Kým si vyberiete, zamyslite sa nad tým, čo by sa stalo, keby v roku 1665 v Londýne nevypukol bubonický mor? Nezavreli by na dva roky Cambridgeskú univerzitu a Isaac Newton by neušiel na panstvo Woolsthorpe, kde mu zo stromu padlo na hlavu jablko. V takom prípade by gravitačný zákon musel definovať niekto iný.
Objaviteľ antibiotík v histórii ľudstva v roku 1928 Dr. Alexander Fleming náhodou spozoroval, že sa na kultúrach Staphylococcus aureus, ktoré nechal ležať dva týždne, vytvorila pleseň, ktorá zastavila ich rast. Nazval ju Penicillium notatum a spôsobil revolúciu v medicíne. V časoch prvej svetovej vojny pri liečbe horúčkových stavov podávali do žily glukózový roztok. Sninský lekár Armin Hoffmann, ktorý bol spoluzakladateľom miestnej Matice slovenskej, ho aplikoval aj do podkožia. Zistil, že sa pri novootvorených ampulkách účinok pri bakteriálnych ochoreniach nedostavil. Keď ju podal z tých, čo boli otvorené vyše desať dní, horúčka odznela a pacienti sa zázračne vyliečili z bezvýchodiskového stavu. Hoffmann zistil, že sa v otvorených ampulkách vytvorili plesne, ktoré vylučujú látku usmrcujúcu rôzne baktérie. Terapiu vyskúšal najprv na sebe a svojej rodine. Jeho injekcie pomáhali pri zápaloch pľúc, ktoré sa väčšinou končili úmrtím. Keď chcel svoj objav legalizovať, v roku 1922 mu napísali z Prahy: „Vlákna, ktoré sa tvoria v glukózovom roztoku, sú znečisteniny!“ Hoffmann napriek tomu používal s úspechom svoje injekcie ďalej, do čoho zasvätil aj svojich synov, ktorí vyštudovali medicínu. Keby sa pražské laboratórium postavilo k veci serióznejšie, mohlo byť prvé antibiotikum objavené šestnásť rokov pred Flemingom na Slovensku.
Na vysokej škole som sa učil za stavebného inžiniera. Namiesto štúdia som radšej hádzal kladivo, čo vyvrcholilo pri skúške zo stavebných hmôt. Keď docent Sedlár zistil, že nerozoznám betón od cementu, začal si masírovať časť hrudníka, kde ľudia zvyčajne mávajú srdce. Zo skúšky som vyletel ako Gagarin. V kritickej chvíli ma oslovil kamarát, ktorý sa tiež omylom prihlásil na techniku. Neskorší operný spevák Rasťo Uhlár mi oznámil, že sa mu nechce rysovať ani počítať. Ide na „véešemú“ študovať filmovú a televíznu dramaturgiu, a len tak mimochodom dodal: „Ty choď na divadelnú vedu!“ Netušil som, že by okolo divadla mohla existovať nejaká veda. K prihláške som pripojil poviedku a scenár a poslal ich do školy. Napodiv, prijali ma. Rodičovský sen o synovi stavebnom inžinierovi sa rozplynul. Mne sa nové učenie zapáčilo. Zabával som sa na komédiách Aristofana a Molièra. Profesor Ján Boor ma voviedol do fantazijného sveta literatúry a divadla. Profesor Peter Karvaš ma učil písať recenzie na divadelné predstavenia. Náhoda a rozhodnutie mi tak celkom zmenili život, preto rád citujem klasika Aristotela: „O vašom osude rozhoduje voľba, nikdy nie náhoda.“
Milí priatelia, prajem vám, aby ste sa pri vašich novoročných náhodách rozhodli správne. Politikov by som upozornil na okrídlenú vetu ďalšieho klasika Epikura: „Náhoda vytvára príležitosť pre veľké dobré skutky i pre veľké zločiny.“
Text: Peter VALO
Foto: Internet