Ivan KRAJČOVIČ – Foto: Marián LACKO
Podpredseda vlády a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba chce v Málinci zo štátnych financií vybudovať prečerpávajúcu elektráreň na už existujúcej priehrade za 2,4 miliardy eur.
Ak už Slovensko naozaj potrebuje prečerpávajúcu elektráreň, tak pôvodne bola plánovaná v inej lokalite. Minulé vedenie rezortu životného prostredia, vtedy za minimálnej pozornosti médií, totiž zrušilo roky pripravovaný projekt prečerpávajúcej elektrárne v Málinci na rieke Ipeľ v katastri Ďubákovo. Tá bola pôvodne plánovaná ako najväčšia slovenská prečerpávacia elektráreň s výkonom 600 až 1 000 MWh. Prečerpávacia vodná elektráreň Čierny Váh z roka 1981 má celkový inštalovaný výkon 735,6 MW, čo je viac ako jeden blok jadrovej elektrárne v Mochovciach. Prečo ju zrušili je otázne.
■ BUDAJOVO DEDIČSTVO
Obyvatelia s obmedzeniami, so stavebnou uzáverou a podobne boli akosi zmierení. Potom však vtedajší minister životného prostredia Ján Budaj projekt zrušil. Tarabovmu ministerstvu sa nepodarilo Európsku úniu presvedčiť o chybnom kroku predošlého vedenia, a tak prišlo s novým projektom v Málinci na opačnej strane v Detvianskej Hute. Inak by Slovensko muselo vrátiť už vyplatené milióny eur z Plánu obnovy a odolnosti SR v rámci dlhodobej koncepcie vodnej politiky Slovenska. Budaj teda pripravil terajšej vláde miliónovú ekonomickú nášľapnú mínu. Za čo, ako je pod Tatrami dobrým zvykom, zatiaľ nenesie nijakú zodpovednosť.
■ STRATEGICKÁ INVESTÍCIA
Návratnosť investície v pomere k investovanej sume je podľa ekonómov, povedzme z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz a odborných portálov, viac ako otázna. K projektu vodnej elektrárne podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu prišlo v medzirezortnom konaní v tomto roku iba dvadsaťdeväť pripomienok, čo je na podobný projekt málo. Ministerstvo argumentuje, že zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorým zrýchlili konania, prešiel bez väčšieho záujmu verejnosti. Pritom nedávno schválený zákon dal vláde právomoc označiť za strategickú investíciu všetko, čo uzná za vhodné.Odvtedy nastalo okolo projektu podozrivé ticho. Akoby téma začala „vyhnívať“ alebo sa len testuje, či to protestujúcich neomrzí. Nesúhlasné petície podpísali desiatky tisíc občanov. Ministerstvo chce vyhlásiť projekt za strategický. Štát by tak získal právomoci na rýchlejšie schválenie a realizáciu projektu, obce a majitelia pozemkov by, naopak, stratili možnosť projekt zablokovať. Vláda by mala zjednodušené rozhodovanie v niektorých povoľovacích procesoch, najmä územnom, stavebnom konaní a vyvlastňovaní. Minister T. Taraba však napokon verejne vyhlásil, že ak nádrž ľudia z danej lokality nebudú chcieť, vláda stavať nebude.
■ VLNA KRITIKY
Banskobystrický samosprávny kraj tvrdí, že projekt nie je v súlade s územnými plánmi kraja ani dotknutých obcí Málinec, Cinobaňa a Látky. Župan Ondrej Lunter nazval projekt posmešne „Dubaj nad Málincom“, aby tak spochybnil tvrdenie ministerstva, že investícia by podporila miestny turizmus a priniesla príjmy z rozvoja. Únia miest Slovenska rovnako argumentuje, že materiál nie je v súlade s platnými územnoplánovacími dokumentmi. Keďže nádrž Málinec je vodárenská, existuje riziko zhoršenia kvality pitnej vody pri jej energetickom využití. Projekt presadzuje a obhajuje najmä ministerstvo životného prostredia. Rezort hospodárstva tvrdí, že o projekte zatiaľ nemá dostatok informáií, aj keď má okrem iného vo svojej kompetencii aj rozvoj slovenskej energetiky. Chce si preto počkať na vypracovanie potrebnej štúdie.
Vodárenskú nádrž Málinec vybudovali v rokoch 1986 až 1993. Slúži ako strategická zásobáreň pitnej vody pre okresy Lučenec a Veľký Krtíš a reguluje horný tok rieky Ipeľ. Vodná plocha má objem 26,7 milióna kubických metrov. Teleso hrádze je 620 metrov dlhé a 48 metrov vysoké. K nej by mala pribudnúť prečerpávacia nádrž. Výstavba aj s novým vysokonapäťovým vedením by sa mala skončiť do decembra 2036.
