Kedysi dávno to bola Viedeň a Budín. Neskôr Praha, chvíľu Berlín, potom dlho opäť Praha a Moskva a napokon Brusel. Stáročia o živote slovenského národa rozhodovali iní v cudzích mestách. Až po roku 1993, keď sme vybojovali samostatnosť, začali sme v Bratislave o sebe rozhodovať sami. Trvalo to vyše jedenásť rokov. Dobrovoľne sme prvého mája 2004 vstúpili do Európskej únie a vzdali sa časti suverenity. Bolo to výhodné, najmä z ekonomických dôvodov. Slováci túto integráciu podporili aj v referende. Vstupovali sme do spolku, ktorý bol pri svojom vzniku postavený na solidarite a vzájomnom rešpekte. Odvtedy sa situácia zmenila a Európska únia sa mení na federáciu. Federatívne zriadenie s Čechmi sme už zažili a úspešne ho opustili práve prvého januára 1993.
Brusel nám dnes znova diktuje, ako si máme spravovať veci verejné. Koncom mája Európsky parlament schválil rezolúciu o stave právneho štátu a podozrení na zneužívanie európskych fondov. Vyzval Európsku komisiu, aby posúdila porušovanie hodnôt Únie na Slovensku a ochránila peniaze európskych daňových poplatníkov pre podozrenia z korupcie. Zaujímavosťou je, že aktívni podporovatelia tohto pokarhania boli najmä niektorí českí europoslanci ‒ Zdechovský či Gregorová. Európske progresívne a liberálne sily, ktorým mimochodom zvoní politický umieračik, teda potrestali „neposlušné“ Slovensko, lebo má na vývoj Únie a jej rozhodovacie kompetencie vlastný suverénny názor. Europoslanci vyjadrili hlboké znepokojenie z úpadku slobody a plurality médií na Slovensku a politického zasahovania do verejnoprávnych médií. Žiadajú, aby slovenské orgány zabezpečili ochranu práv menšín vrátane LGBT+ osôb a Rómov (???).
Slovenskí europoslanci vrátane členov Progresívneho Slovenska rezolúciu nepodporili. Progresívci tvrdili, že nechcú, aby za chyby vlády trpeli slovenskí občania zmrazením eurofondov. Čaro nechceného pre nich pripravil maďarský poslanec László z Fideszu, ktorý konkretizoval príklady korupcie na Slovensku práve podvodom mimovládnej organizácie matky ich predsedu Šimečku. Ani za tento návrh progresívci nehlasovali… Rezolúcia je tendenčná. Je výsledkom dlhoročného pôsobenia Zdechovského, ktorý nemá rád Slovákov. Takéto demarše nápadne pripomínajú smutné roky, keď o Slovákoch rozhodovali iní v cudzích mestách.
Text: Maroš SMOLEC, šéfredaktor – Foto: Internet (PS)
