Ukrajina nemá šancu vojnu vyhrať

Zhováral sa Juraj DOMIN – Foto: archív SNN

O súčasnom vývoji rusko-ukrajinského konfliktu sme sa rozprávali s predsedom Slovensko-ruskej spoločnosti, bývalým disidentom a prvým predsedom KDH Jánom ČARNOGURSKÝM. Slovenským národným novinám predložil svoj pohľad na terajšiu situáciu v Ukrajine, ktorý mainstream považuje za ruskú propagandu.

V poslednom období Ukrajina s podporou niektorých západných štátov zintenzívnila letecké útoky na ruskú vojenskú, energetickú ekonomickú infraštruktúru. Do akej miery jej môžu pomôcť dosiahnuť konečné víťazstvo nad Ruskou federáciou?

Rusko odpovedalo svojimi vlastnými leteckými útokmi na ukrajinskú infraštruktúru, ktoré sú v posledných týždňoch veľmi intenzívne. Preto ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požaduje od svojich západných podporovateľov nové zbraňové systémy a muníciu, ktoré by ich mohli odraziť. Ukrajina túto vojnu nemôže vyhrať. Jej útoky na ruské územie nedokážu zlomiť vojenskú a ekonomickú prevahu Ruskej federácie. Skôr či neskôr bude Ukrajina dotlačená sadnúť si s ruskou stranou za jeden rokovací stôl a pristúpiť na tvrdé podmienky Moskvy. Nemuselo to takto byť, pokiaľ by ukrajinské politické vedenie už na jar 2022 akceptovalo vojenskú neutralitu krajiny. Nemalo súhlasiť s budovaním amerických základní na ukrajinskom území ‒ napríklad základňu Očakovo pri Odese. Za týchto podmienok by si Ukrajina zachovala viac svojho územia na juhu a východe krajiny.

Na druhej strane ukrajinské letecké útoky na ruské územie v poslednom období značne poškodili nemalú časť predovšetkým energetickej infraštruktúry. Prečo ruská armáda, ktorá sa považuje za jednu z najsilnejších armád sveta, nedokáže plnohodnotne chrániť územie Ruskej federácie?

Vzhľadom na veľkosť Ruska nie je technicky možné také obrovské územie plnohodnotne chrániť, keď máte proti sebe protivníka so silnou vojenskou podporou niektorých západných štátov. Tým, že Ukrajina namiesto klasických balistických rakiet viac nasadzuje drony, ktoré sú vo vedení vojny stále technickou novinkou, nemá ruská strana proti týmto zbraňovým systémom dostatočné kapacity chrániť všetku infraštruktúru. Mnohé drony vypúšťajú na ruskom území samotní Ukrajinci. Mnohí z nich majú dokonca ruské občianstvo. Napriek tomu tieto útoky neprinesú obrat vo vojne v prospech Ukrajiny.

Západ neustále tvrdí, že konečným cieľom Ruskej federácie je obsadenie celého ukrajinského územia a následný útok na východné štáty NATO vrátane Slovenska…

To je lož! Rusko nemá najmenší záujem vojensky napadnúť a ovládnuť Európu. Čo by tým získalo? Naopak, v ruských médiách sa prezentuje línia, že cieľom ruského vojenského ťaženia je obsadenie území južnej a východnej Ukrajiny, ktoré sú väčšinovo ruskojazyčné. Okrem toho majú obrovské zásoby nerastných surovín. Dokonca sa diskutuje aj o tom, že Stalin urobil chybu, keď pripojil po porážke Poľska v roku 1939 k Ukrajine jej súčasnú západnú časť. Ako iste viete, práve zo západnej Ukrajiny pochádzali ukrajinskí nacionalisti, ktorí okrem Židov vraždili počas druhej svetovej vojny aj desaťtisíce Poliakov. Preto i dnes súčasný poľský prezident Karol Nawrocki ostro protestuje proti snahám Kyjeva rehabilitovať „osobnosti“, ktoré podobne ako nemecká SS vraždili nevinných ľudí. Rusko by dlhodobo nedokázalo udržať ani len strednú Európu proti jej vôli. Ako disident som to zažil, a to proti väčšiemu Sovietskemu zväzu.

Mnohé západné štáty na čele s Veľkou Britániou a Francúzskom sú momentálne väčšími podporovateľmi Ukrajiny ako USA pod vedením Donalda Trumpa…

V druhej polovici minulého storočia sa všetky bývalé európske africké kolónie postupne osamostatnili. Najväčší vplyv stratili Briti a Francúzi. Dnes je pre nich existencia Ruska osobitným problémom, pretože pre väčšinu afrických štátov je v boji proti svojim bývalým kolonizátorom najväčším spojencom Rusko. Veľmi dobrým príkladom je frankofónny štát Niger, na ktorého území sa nachádzajú obrovské zásoby uránovej rudy. Pred zvrhnutím profrancúzskej vlády v roku 2023 francúzske ťažobné spoločnosti platili do nigerského štátneho rozpočtu zhruba päť percent svojich príjmov z predaja uránu. Po štátnom prevrate prišli ruské ťažobné spoločnosti, ktoré začali platiť štátu Niger okolo päťdesiat percent. Toto je jeden z príkladov. Takže už chápete tú obrovskú averziu západných štátov voči Rusku?

Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio prednedávnom vyhlásil ochotu pokračovať v mierových rokovaniach medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou. Akú šancu dávate tomu, že by mohlo byť prijaté minimálne prímerie?

Rusi žiadne prímerie neprijmú. Buď prijmú definitívnu mierovú dohodu, ktorá bude riešiť všetky sporné otázky vrátane otázok bezpečnosti Ruska voči Západu, alebo vojna bude pokračovať. Momentálne sa prikláňam k druhému scenáru. Európa nechce stále prijať fakt, že Ukrajina túto vojnu nemôže vyhrať. Naivne dúfa, že cez Ukrajinu zlomí Rusko, ktoré následne prijme tvrdé západné ekonomické a politické požiadavky. To sa nestane. Ak bude vojna pokračovať, Ukrajina stratí viac, ako keby skôr prijala mierové podmienky Ruska.

Pred nedávnom bola zverejnená mapa Veľkej Ukrajiny s rozšírenými hranicami, ktorá zahŕňala aj územia Poľska, Maďarska, Rumunska a Slovenska – spojencov Ukrajiny. Objavila sa v štábe Azovu počas návštevy nového ukrajinského ministra obrany Jevhena Chmaru.

Ukrajina oddávna nevedela odlíšiť svoje reálne záujmy od svojich extrémnych želaní ‒ vyvraždenie Poliakov na Volyni v roku 1943. Ukrajinskí nacionalisti už dávno hovoria, že na Slovensku Ukrajina siaha „až po Piprad“. Keby Ukrajina vyhrala túto vojnu so západnou pomocou, po istej stabilizácii začne uplatňovať svoje nároky smerom na západ voči ďalším slovanským národom, Maďarom, Rumunom. Francúzi, Angličania, Nemci sa budú len tešiť. Myslím si, že by tieto národy mali začať pomáhať Ukrajincom byť reálnymi. Poliaci to už robia.

Maroš Smolec

Šéfredaktor / Slovenské národné noviny

Od roku 2011 šéfredaktor Slovenských národných novín a od roku 2014 správca Matice slovenskej

Filozofická fakulta Univerzity Komenského, katedra žurnalistiky