Slovenská energetika predbieha automobilky
Róbert HÖLCZ – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
Na Slovensku sa vlani vyrobilo okolo milióna vozidiel, čo v prepočte na jedného obyvateľa bolo najviac na svete. K doterajším štyrom veľkým automobilkám sa onedlho pripojí piate Volvo, čo posilní pozíciu Slovenska ako automobilovej veľmoci. Automobilový sektor priamo i nepriamo zamestnáva okolo 220-tisíc zamestnancov, na HDP sa podieľa asi desiatimi percentami a na priemyselnom exporte štyridsiatimi štyrmi percentami.
V rámci priemyslu bol automobilový sektor u nás v minulosti najziskovejší, vlani ho však vystriedala energetika, ktorej zisk bol o 1,7-násobok vyšší ako zisk v automobilovom priemysle. Rozdiel medzi spomínanými sektormi prehĺbil nárast dopytu po energiách a klesajúci dopyt po automobiloch na starom kontinente, prienik a akcelerácia čínskej konkurencie a nutné úsporné programy v európskych automobilových závodoch. Na druhej strane treba oceniť, že po spustení tretieho jadrového bloku v Mochovciach sa aj Slovenským elektrárňam vlani podarilo po niekoľkých rokoch dostať zo straty do zisku. Ten po spustení štvrtého bloku v tomto roku bude ďalej rásť. Celá energetika v minulom roku zarobila vyše 1,4 miliardy eur, pričom Slovenské elektrárne prispeli takmer miliardou.
■ JADROVÝ PROFIT
Automobilový sektor nie je energeticky taký náročný ako trebárs hutníctvo alebo chemický priemysel či výroba stavebných materiálov, ktoré sú aj viac vystavené európskej karbonizačnej politike. Pod ňou treba rozumieť dosiahnutie klimatickej neutrality do roka 2050, keď do roka 2040 sa majú v porovnaní s rokom 1990 znížiť emisie skleníkových plynov o deväťdesiat percent. Dosiahnutie týchto parametrov súvisí aj s ochranou európskeho priemyslu pred globálnou konkurenciou. Slovensko je v spotrebe elektriny sebestačné, keď jej o niečo viac vyrobí, ako spotrebuje, pričom jadrové elektrárne zabezpečujú dve tretiny výroby elektriny v štáte.
Z krajín V4 vyrábame najviac elektriny z jadra, kým Poľsko z uhlia a Česko z viacerých zdrojov energetického mixu. Pre slovenských odberateľov elektriny je ich najväčším problémom európsky model cenotvorby zavedený v EÚ. Cenu elektriny totiž určuje jej cena z výroby v nemeckých plynových elektrárňach, ktorá je najdrahšia. A tak darmo budeme vyrábať najlacnejšiu elektrinu v jadrových elektrárňach, keď ju síce lacno vyrobíme, ale draho späť nakúpime.
■ NOVÝ ZDROJ
Terajšia sebestačnosť nám však nezabezpečuje trvalú udržateľnosť vo výrobe a spotrebe elektriny aj po roku 2040, a tak terajšia koaličná vláda pripravuje výstavbu ďalšieho jadrového zdroja. Jednou z podmienok vstupu Slovenska do EÚ bolo aj odstavenie dvoch blokov jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach, do ktorých sme investovali obrovské peniaze na zvýšenie bezpečnosti fungovania oboch blokov. Tlak od EÚ a najmä politikov zo susedného Rakúska bol nekompromisný, a tak v decembri 2006 bol odstavený prvý blok a v decembri 2008 druhý blok, čo sa stalo pred vstupom Slovenska do EÚ.
V Jaslovských Bohuniciach ostala v prevádzke jadrová elektráreň V2. Dnes patrí výstavba nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach medzi najzásadnejších politické rozhodnutia terajšej koaličnej vlády, ktoré zásadných spôsobom ovplyvnia ekonomiku Slovenska. Americká spoločnosť Westingfhouse a štátna spoločnosť JAVYS spolupracujú pri nasadení jadrového reaktora tretej generácie, aby s výkonom 1200 MW sa stala najdôležitejším pilierom slovenskej energetiky po roku 2040, čím by sme si udržali doterajšiu priemyselnú konkurencieschopnosť.
S akými problémami môžeme zápasiť pri dosiahnutí tohto cieľa? Okrem vysokých investičných nákladov, dlhého času výstavby, a teda aj času návratnosti, ktorá bude vždy súvisieť s cenami elektriny, to môže byť aj očakávaný pokrok uplatnenia obnoviteľných zdrojov vrátane ich skladovania, ako aj budovanie energetických sietí. Bez nich totiž nebude možné budovať aj rozsiahle dátové centrá pre potreby umelej inteligencie.
Filozofická fakulta Univerzity Komenského, katedra žurnalistiky
