Ukrajinská víťazná iniciatíva sa nepodarila
Radoslav ŽGRADA – Foto: internet
Začiatkom tohto roka prišli ukrajinskí predstavitelia s novým plánom, ako ukončiť vojnu s Ruskom. Stratégia si vyžadovala rozšírenie bombardovacej kampane o súbor cieľov, ktorým sa doteraz do značnej miery vyhýbali, aspoň čo do rozsahu vzhľadom na možnú odplatu Moskvy. Okrem pokračujúcich útokov na ropné rafinérie, zásobovacie trasy a vojenské logistické centrá chceli predstavitelia Ukrajiny zatlačiť aj na civilný sektor, a tak vniesť vojnu do bežného života k radovým ruským občanom.
Naivnou predstavou bolo vytvoriť tlak v ruskej spoločnosti, ktorý by prípadne donútil prezidenta Putina k väčšej ochote na mierové riešenie konfliktu a ustúpenie z ruských pozícií. Dňa 25. júna prezident Ukrajiny Zelenskyj vyhlásil „štyridsaťdňovú dronovú kampaň“, ktorá bola údajne zameraná na „donútenie Ruska k mieru“. Boli sme svedkami dobre propagandisticky vyrátaných záberov horiacich ruských rafinérií a logistických skladov v hlbokom vnútrozemí aj správami o odrezaní Krymu od elektrickej energie či o nedostatkoch pohonných hmôt na ruských čerpacích staniciach. Bolo úsmevné sledovať vyjadrenia prorežimných liberálno-globalistických analytikov hlásajúcich obrat vo vojne či prevzatie víťaznej iniciatívy Ukrajinou. Dnes už môžeme tento krok Kyjeva hodnotiť ako katastrofálny kalkul z pohľadu ďalšieho osudu štátu.
■ PRIKRMOVANIE VOJNY
Pozitívom pre Zelenského kliku bolo, že mu Západ opäť sľúbil ďalšie miliardy na chod vojny. Na samite NATO v Ankare začiatkom júla Kyjevu prisľúbili 70 miliárd eur na najbližšie dva roky. Spolu s pôžičkou 90 miliárd, ktorú 23. apríla 2026 definitívne schválila Rada EÚ, len v tomto roku európske štáty pridelili na vojnu s Ruskom na roky 2026 až 2027 okolo 230 miliárd eur, bez započítania úrokov. Ako naznačujú korupčné kauzy Midas či momentálne rezonujúca aféra Forrest Gump, vedenie ukrajinského štátu úspešne odkláňa kvantá prostriedkov zahraničnej pomoci na súkromné účty. Ukrajina začala pritom častejšie útočiť na ruský tyl vrátane civilného sektora v situácii akútneho nedostatku prostriedkov protivzdušnej obrany. V danom svetle môže byť korupčný faktor vysvetlením takéhoto deštruktívneho kroku. Kým Ukrajina škodí Rusku, pritekajú ďalšie finančné prostriedky.
■ ODVRÁTENÁ REAKCIA
Má to však i odvrátenú stranu. Ako prednedávnom uviedol ruský prezident Vladimír Putin pred novinármi štátnej televízie, Kyjev útokmi na ekonomické ciele v Rusku „otvoril túto Pandorinu skrinku. Takže očakávajte reakciu zameranú na vaše najcitlivejšie hospodárske sektory“. Vzhľadom na už aj verejne prezentovaný silný tlak či skôr frustráciu Rusov, aby sa proti Kyjevu rázne pritvrdilo, si Kremeľ nebude môcť dovoliť zjemniť prístup tak, ako to uskutočňoval v doterajšom priebehu vojny.
Viacerí analytici poukazujú na možnosť, že zapojenie západných podporovateľov Ukrajiny presiahlo mieru, keď sa už dá očakávať priamy vojenský zásah Ruska na územie krajín EÚ – minimálne na zničenie vojenských výrobných zariadení zásobujúcich Ukrajinu zbraňami zasahujúcimi vnútrozemie starých ruských oblastí. Bolo by to fatálne. Opatrný V. Putin sa tomuto scenáru vyhýba všetkými možnými spôsobmi, čoho následkom sú aj početné prekračovania stanovených ruských červených čiar Západom v priebehu konfliktu. Preto je vysoko pravdepodobné, že namiesto priamej eskalácie s krajinami NATO zvolí prijateľnejšiu cestu maximálneho pritvrdenia voči Ukrajine bez ohľadu na dosah pre civilný sektor. Môžeme predpokladať, že Ukrajina ako civilizovaný štát neprežije nasledujúcu zimu. Ocitla sa bez protileteckej obrany a s veľkým schodkom finančných prostriedkov, ktoré boli vynaložené práve na zintenzívnenú dronovú kampaň.
■ KATASTROFICKÁ REALITA
Teraz musí čeliť zničujúcej odvete. Ruské údery systematicky ochromili námorné prístavy, najskôr úplne paralyzovali obrie prístavy v oblasti Veľkej Odesy, následne začali dopadať aj na dunajské prístavy Izmail a Reni a teraz zvierajú aj pozemné tepny Ukrajiny smerujúce od hraníc Rumunska. Rovnako útočia na hraničné prechody z Moldavska. Hrozí tak úplná izolácia nášho východného suseda od Čierneho mora, pričom až osemdesiat percent dovozu aj vývozu Ukrajiny sa realizovalo lodnou dopravou (v prípade poľnohospodárskych produktov to bolo až deväťdesiat percent ukrajinského vývozu).
Ak sa vlna leteckých úderov rozšíri aj na zostávajúce hraničné priechody s Moldavskom (čo práve prebieha), Kyjev úplne stratí kontrolu nad svojimi logistickými trasami na juhu krajiny. Strata prístupu k moru a k tomu náležiacich pozemných koridorov zasadí ukrajinskej ekonomike a zásobovaniu jej ozbrojených síl silný úder. Hlavné devízové zdroje príjmov krajiny, a to vývoz poľnohospodárskych produktov a hutníctvo, čelí katastrofickej realite.
■ DRONOVÉ NOCI
Experti z Inštitútu pre štúdium vojny upozorňujú, že Moskva zaviedla sériovú výrobu technologicky upravených dronov a s poľutovaním konštatovali, že „schopnosť Ruska pravidelne vypúšťať vyše stotridsať dronov za noc potvrdzuje, že západné sankcie nedokázali zastaviť ruský vojensko-priemyselný komplex“. Zdôrazňujú, že intenzita ruských útokov rastie priamoúmerne s nárastom útokov ukrajinských ozbrojených síl na ich tyl. Jednostranné alebo zrkadlové údery vyprovokujú Rusov k masívnym vlnám ostreľovania, na ktoré nie je ukrajinský systém protivzdušnej obrany vinou nedostatku rakiet Patriot a NASAMS pripravený.
Podľa vojenskej spravodajskej služby Ukrajiny má Rusko 1 900 striel s plochou dráhou letu a balistických rakiet a je schopné vyrábať viac ako 200 týchto rakiet mesačne. Jeho arzenál zahŕňa približne 600 striel Oniks, 450 Kalibrov, 400 balistických rakiet pre S-400, 130 Iskanderov, 120 Cirkónov, 100 Ch-101 a 50 Kindžalov. Plus masovú výrobu dronov, pričom analytici považujú prúdový variant Banderol za prostriedok, ktorý bude v nasledujúcich mesiacoch rozhodujúci.
■ DIERY V ROZPOČTE
Ukrajinská dronová kampaň, zameraná na izoláciu Krymu a útoky do vnútrozemia Ruska, spotrebováva obrovské množstvo zdrojov. Volodymyr Zelenskyj koncom augusta priznal, že peniaze určené ministerstvu obrany na druhú polovicu roka 2026 sa minuli skôr práve na túto kampaň. To vytvorilo vo vojenskom rozpočte deficit vo výške až 27 miliárd eur. S prihliadnutím na námornú blokádu Ukrajiny, a tým stratu možnosti vyvážať hlavné devízové komodity, bude krajina čeliť v najbližších mesiacoch najťažšej situácii v priebehu vojny, keď sa ocitla bez protivzdušnej obrany a vo frustrujúcej realite, keď po citlivých úderoch na ruský tyl bude čeliť omnoho agresívnejšiemu a odhodlanejšiemu protivníkovi.
Filozofická fakulta Univerzity Komenského, katedra žurnalistiky
