Poslankyne strany Progresívne Slovensko vytvorili azda najdlhšiu vetu v dejinách slovenského jazyka. „Cieľom návrhu zákona je odstránenie praktických problémov objavujúcich sa pri uplatňovaní rokovacieho poriadku, ako aj posilnenie princípov pluralitnej demokracie, ktoré majú garantovať vyvážené práva koalície a opozície a posilnenie legislatívneho procesu tak, aby sa nezneužíval na vylúčenie účasti verejnosti či úplné negovanie základných princípov, ktoré slúžia na garanciu zodpovedného, transparentného a dobromyseľného prijímania právnych predpisov.“ Ak ste zabudli pri čítaní konca vety na jej začiatok, nemajte obavu z alzheimera, zapamätať si to je úloha pre umelú inteligenciu.
O čo išlo? Dámy z Progresívneho Slovenska, podľa názoru predsedajúceho „divožienky“, predložili na rokovanie parlamentu novelu zákona, ktorá by mala riešiť okrem iného vykazovanie poslancov zo sály. Mali pocit, že v praxi boli predsedajúcim opakovane vykazovaní poslanci a poslankyne v rozpore s rokovacím poriadkom. Zákaz používania vizuálnych pomôcok v pléne by sa mal týkať len takých pomôcok, ktoré narúšajú vážnosť a dôstojnosť rokovania alebo zasahujú do dôstojnosti jednotlivcov. Aká bola príčina predloženia návrhu? Rokovanie Národnej rady SR 24. apríla, druhé čítanie novely zákona o voľbe zo zahraničia, bolo predčasne ukončené. Šéfka poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska nechala do rokovacej sály priniesť niekoľko balíkov papierov, čo mal byť zoznam ľudí, ktorí podpísali výzvu, aby Slováci žijúci v zahraničí mohli naďalej voliť poštou.
Podľa návrhu zmeny by Slováci v cudzine už nemohli svoje hlasy posielať poštou, ale museli by ísť voliť na zastupiteľstvá alebo konzuláty. Dôvody na zrušenie hlasovania poštou boli najmä riziko podvodov, obavy z falšovania hlasovacích lístkov, manipulácie s obálkami, problémy s overovaním totožnosti voliča, ohrozenie tajnosti hlasovania a riziko, že volič nebude hlasovať slobodne. Zástupca predkladateľa začal zdôvodňovať návrh, ale nemohol pokračovať, lebo opoziční poslanci ho prerušovali, diskutovali, vykrikovali, tlieskali a nahlas sa smiali. Predsedajúci ich požiadal, aby prestali z rokovania robiť kabaret, a poslankyňu Progresívneho Slovenska vykázal z rokovacej miestnosti. Svojím spôsobom to kabaret bol alebo sa pripravoval. Vykázaná poslankyňa odmietla odísť. Pravdepodobne dúfala, že ju budú vyvádzať ochrankári a ona bude môcť zahrať tragikomickú divadelnú scénku pre médiá a svojich voličov.
Aby zastupujúci predseda predišiel podobnému scenáru, rozhodol sa schôdzu ukončiť. Stopol situáciu, ktorá by sa viac hodila niekam do rokovania spolku chovateľov bojových kohútov, a nie Národnej rady Slovenskej republiky, čo postihnutá poslankyňa označila za „obmedzovanie slobody slova“ a „hrubé zasiahnutie do výkonu funkcie poslanca Národnej rady“. Predsedajúci v reakcii nazval poslancov Progresívneho Slovenska „profesionálnymi provokatérmi, profesionálnymi buričmi. „Zdá sa, že paniam poslankyniam a pánom poslancom by bolo potrebné pripomenúť niektoré fakty. Doštudovať si Ústavu Slovenskej republiky, Hlavu II ‒ „Parlament“. Zapamätať si, že Národná rada SR nie je diskusný klub, nie je to estráda, komediálne divadlo alebo trhovisko s hádajúcimi sa kofami. Národná rada SR tvorí a schvaľuje zákony, kontroluje vládu, spravuje verejné financie a vykonáva kľúčové personálne a ratifikačné právomoci.
Stopäťdesiat poslancov má na báze parlamentnej demokracie zastupovať všetkých občanov Slovenskej republiky pri rozhodovaní o vážnych veciach, ktoré ovplyvňujú a ovplyvnia ich život. Pojem firemná kultúra platí aj pre nich. Namiesto dôstojného vystupovania sme už mali možnosť vidieť a počuť primitívne frašky podradného druhu. Samozrejme, poslanci, ktorí ich predvádzajú, majú svoje publikum medzi voličmi, ktoré ich vybralo a poslalo do parlamentu.
Spoliehajú sa, že ak budú hrať svoje komické úlohy naďalej, opäť budú vo voľbách vybraní a ďalšie štyri roky si budú užívať poslanecké platy a ostatné poslanecké výhody, včítane pochybnej slávy. Parlamentná anarchia by týmto poslancom mimoriadne vyhovovala. Pri všetkej úcte k agilným paniam poslankyniam – predkladateľkám návrhu zmeny rokovacieho poriadku Národnejrady SR, úsilie zľahčovať neporiadok pri rokovaniach a negovať terajší systém na zabezpečenie aspoň relatívne kultivovaného priebehu zasadaní nie je krok správnym smerom. Možno by stačilo namiesto návrhu zmien zákona si vstúpiť do svedomia a nápravu začať u seba.
Text: Milan ČASNOCHA MIKŠ – Foto: Internet
