Máme iba tie možnosti, ktoré nám ponúknu vlastné schopnosti

Zhováral sa Peter BULÍK – Foto: SNN

Doc. PaedDr. Jozef BOŽIK, PhD., jedna zo stálic na slovenskom politickom nebi. V politike na jej rôznych úrovniach sa pohybuje od roka 1994. Od roka 2010 je primátorom Mesta Partizánske, od roka 2001 nepretržite poslancom Trenčianskeho samosprávneho kraja a od roka 2023 predsedom Združenia miest a obcí Slovenska. Predposledný májový deň tohto roku oslávil svoje okrúhle životné jubileum päťdesiat rokov, čo je vek, keď sa zvykne hodnotiť vlastná minulosť a zároveň plánuje ešte aj aktívna budúcnosť.

V politike pôsobíš takmer od narodenia. Nedávno si oslávil tradičné abrahámoviny. Budeš bilancovať uplynulých tridsaťdva rokov aktívneho pôsobenia v druhom najstaršom remesle?

Svoje doterajšie pôsobenie v politike považujem za dar. Ako veriaci človek som vďačný, že mi bol daný. Prvýkrát som sa stal poslancom mestského zastupiteľstva v roku 1994 a vďaka dôvere občanov Partizánskeho pôsobím v komunálnej politike nepretržite ôsme volebné obdobie. Mal som to doteraz rozdelené tak, že štyri volebné obdobia som bol poslancom a členom mestskej rady a teraz  som štvrté volebné obdobie primátorom mesta…

… áno, a ak  ti k tomu pripočítam dvadsaťpäť rokov pôsobenia v zastupiteľstve Trenčianskeho samosprávneho kraja, kde ste už iba dvaja poslanci, ktorí v ňom pôsobíte nepretržite od začiatku, máš toho dosť na bilancovanie. A dopĺňam otázku: aký je tvoj recept na dlhodobé udržanie dôvery a podpory občanov?

Ako som povedal, som za to nesmierne vďačný Pánu Bohu a všetkým, ktorí ma v mojom doterajšom politickom pôsobení podporovali. Stoja pri mne a pomáhajú mi realizovať vízie a iniciatívy, o ktoré sa usilujem. Bez nich by, samozrejme, nič z toho, čo som uviedol, nebolo možné. Práca v komunálnej i regionálnej politike ma napĺňa, umožňuje prinášať riešenia, nápady, tvoriť a budovať niečo, čo slúži na prospech verejnosti. Opakovane prejavovaná dôvera ľudí voči mojej osobe a práci ma zároveň silno motivuje pokračovať ďalej. Pretvárať mesto a v súlade s novými technickými, vedeckými, ekonomickými trendmi ho meniť na moderné, čisté, prosperujúce, transparentné, otvorené ‒ na mesto, v ktorom slušní a platiaci občania nedoplácajú na neslušných a neplatiacich, zdravé a dobré miesto pre život.

Existuje dajaký marketingový recept na udržanie dôvery ľudí?

Taký nemám. Vždy som sám sebou. Aj v dobrých, aj v ťažších chvíľach chcem byť ľuďom  uveriteľný, pracujem poctivo a najlepšie, ako sa mi dá, nepletiem do výkonu svojej práce iné záujmy, než je záujem verejný! A dôležité je neklamať! Lož má naozaj krátke nohy! A na krátkych nohách sa nedajú bežať dlhé trate… V komunálnej politike ste doma medzi svojimi, poznajú vás, odhalia rýchlo každý falošný skutok. Ľudia v Partizánskom, v meste i v okrese, ma poznajú od útleho detstva, poznajú ma i staršie generácie cez mojich rodičov, rodičia mojich rovesníkov, učitelia… Vyrastal a dospieval som tu. Vedia, že ako hovorím, tak aj konám.

Cítim za svoje konanie zodpovednosť, žijem aj ja v tomto meste, žijú tu nielen moji najbližší, ale aj priatelia a známi a ľudia, ktorí majú Partizánske radi a chcú, aby bolo moderným, pekným a prosperujúcim mestom. A ak túto zodpovednosť a starostlivosť o vec zveria mne, ja ju s vďakou prijímam a usilujem sa najlepšie, ako viem. Baví ma táto práca, a ak sa podaria dobré veci, naplnia ma ďalšou dobrou energiou a silou konať. Mojou motiváciou nie sú peniaze, ale úcta a uznanie od ľudí, pre ktorých pracujem. Ako veriaci človek si na konci dňa  pomeditujem a za každý deň poďakujem.

A potom si pozriem vyjadrenia na sociálnych sieťach, spravujem si ich sám, snažím sa odpovedať na otázky, pripomienky, návrhy, vážim si ich, pomáhajú mi v práci, inšpirujú ma. Potom sa už teším na ďalší deň. A ak tieto vety vyzneli ako klišé, ospravedlňujem sa. Som však presvedčený, že ľudia, ktorí ma poznajú, to o mne vedia, a ako klišé ich neberú.

Vyššiu úroveň komunálnej politiky si spoznal, keď si sa stal predsedom ZMOS-u. Stal si sa priamym partnerom vlády, jednotlivých ministrov a na pleciach už nemáš iba komunálne politiky Mesta Partizánske, ale svojím spôsobom komunál celej republiky.

ZMOS je najstaršia a najsilnejšia organizácia, zastrešujúca problematiku samospráv. V jej čele stáli a naďalej pôsobia výrazné osobnosti slovenského verejného života s bohatými skúsenosťami manažovania nielen komunálnej politiky. Vážim si, že môžem v ich práci aj s ich pomocou pokračovať. A áno, aj tu riešime predovšetkým záležitosti komunálu, akurát na inej úrovni. Za ostatné ťažké mesiace ZMOS dokázal vyrokovať čiastočné kompenzácie daňových bonusov, významnú kompenzáciu energetickej krízy, odmeny pre zamestnancov obcí a miest, odpustenie covidových pôžičiek a ďalšie veci, čo je v súčte viac než miliarda eur na prospech obcí a miest.

Samospráva potrebuje aj dobrú legislatívu, ktorá zjednoduší jej fungovanie, podporí každodenný život, nekomplikuje veci…

Dlhodobo pripomienkujeme legislatívu, ktorá sa akýmkoľvek spôsobom dotýka našich miest a obcí. Aktuálne  intenzívne rokujeme o zmene ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti (dlhová brzda). Naše samosprávy nespôsobili verejný dlh 85 miliárd, ich podiel na ňom je necelé dve percentá. A každá samospráva má vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. Tak je postavená legislatíva. Mestá a obce nesmú byť zadlžené viac než na šesťdesiat percent ich bežných príjmov.

Aj keby si 2 930 miest a obcí vzalo úvery v maxime možnej výšky podľa spomenutej legislatívy, nikdy by sme nemohli, ani matematicky, zadlžiť štát tak, ako sa zadlžil sám. Preto nemôžeme mať väčšie sankcie, než má samotný štát. Usilujeme sa, aby obce a mestá boli vyňaté zo sankčného mechanizmu, ktorý je pre ne zbytočný a zároveň likvidačný. ZMOS sa aktuálne tiež veľmi silno angažuje pri príprave nového programovacieho obdobia na čerpanie európskych peňazí na roky 2028 ‒ 2034. Chceme, aby najmenej tridsať percent zo všetkých financií alokovaných na celých šesť rokov zostalo u nás v regiónoch. A už dlhodobo požadujeme väčšiu decentralizáciu moci a právo veta pri zákonoch, ktoré priamo ovplyvňujú financovanie alebo kompetencie samospráv.

Si medzi ľuďmi denne a roky. Môžeš porovnávať. Ako veľmi sa za uplynulých vyše tridsať rokov spoločnosť zmenila?

Až extrémne! Deväťdesiate roky, najmä spočiatku, sprevádzala eufória zo zmeny spoločenského systému, viera v niečo lepšie v budúcnosti. V politike prevládali štandardné politické kroky, založené na nejakých hodnotách, ktoré politici deklarovali a ľudia v ne a v nich verili. Postupne sa to však vo väčšine prípadov zvrhlo na chápanie politiky ako prostriedku, pomocou ktorého sa dá dostať k majetku.  A občanov priviedlo k strate akejkoľvek dôvery k politikom i politike ako takej! Hodnotoví ľudia sú dnes najmä v komunálnej sfére. Sú starostovia a primátori, ktorí vykonávajú svoju funkciu desaťročia, ľudia ich majú radi a stále im dôverujú.

Vo vzťahu k vrcholovej politike sa to konštatovať nedá. Po roku 2010 však obrátili náš život hore nohami sociálne siete. Stali sa prostriedkom ohovárania, hejtovania. Politický život je viac postavený na neustálom „živote“ vo virtuálnej realite, videá, podcasty, influenceri, nekončiaca politická reklama! Reálna politika ako kontakt s ľuďmi sa stráca, v prostredí sociálnych sietí nie je skutočná. Ťažko sa aj určuje, čo je pravda, čo sú klamstvá, aj dobré veci, a informácie o nich sú predmetom anonymných nenávistných komentárov, výsmechu, urážok, často i útokov na rodinu. To všetko človeku znepríjemňuje život, odoberá čas na pokojnú prácu. Podotýkam, že s týmto nemáme skúsenosti len ľudia vo funkciách, ale ktokoľvek, kto je známy vo verejnom priestore.

Doba je rýchlejšia, digitálna, anonymná. Na druhej strane človek vo funkcii má možnosť rýchlo, priamo a efektívne komunikovať s občanmi a prísť tak aj k slovám uznania, nápadom, postrehom… k dobrej a užitočnej spätnej väzbe. Vo vysokej politike už neexistuje klasická politická strana, budovaná zdola nahor plynulým spôsobom cez regionálne štruktúry až po najvyššie stranícke orgány. Dnes sú politické strany manažérske zoskupenia, ktoré akoby mali svojich majiteľov, a predseda s dvoma-troma najbližšími udávajú tón celému systému. Politika viac pripomína súboj v ringu, kde sa zatiaľ nešibrinkuje päsťami, ale silnými až vulgárnymi slovami.

Akoby bežala súťaž o silné výroky. Publikum dnes nezaujmete racionálnymi myšlienkami a dobrým volebným programom, ale silnými slovami, jednoduchými heslami a amorálnymi útokmi na politického súpera. Toto sa zatiaľ a našťastie v komunálnej politike nevyskytuje v kritickej miere, pretože ľudia máme k sebe bližšie a poznáme sa osobne. Hulváti a ich prázdne reči škodia, no nemajú dlhú popularitu.

Vlády sa spravidla menia častejšie než starostovia a primátori a tí, ak chcú doma dosiahnuť výsledky, sú odkázaní na spoluprácu s každou politickou mocou. Máš nejakú stranu, s ktorou sa ti robí lepšie ako s inou?

Pre vzťahy s politikmi z parlamentu a vlády platí, že lepšie sa vždy spolupracuje s tými, ktorí sú v opozícii. S nimi sa dá dohodnúť na všetkom, kým sa nestanú vládnymi politikmi. Ja som dosiaľ zažil troch premiérov, vzťahy máme korektné. Problémy v našej komunikácii nevidím. Horšie pre našu prácu je, že sa zo dňa na deň mení legislatíva, procesy rozbehnuté podľa jedných pravidiel sa zrazu musia meniť podľa pravidiel nových, čím sa predlžujú a riešenia odďaľujú. Veľakrát dostane samospráva nové povinnosti, na ktoré nemá peniaze. Menšie obce nemajú ani administratívny aparát na povinnosti, ktoré musia zvládnuť. Myslím však, že ZMOS má veľkú mieru rešpektu a autority u svojich politických partnerov a sám je silným nestraníckym politickým hráčom.

Spomenul si, že obce nemajú aparáty ľudí…

Áno. A spôsobuje to často dosť problémov nielen obciam, ale aj stredne veľkým mestám, osobitne pri čerpaní európskych peňazí, čo je spojené s enormným množstvom administratívy. ZMOS sa touto otázkou, samozrejme, zaoberá. Začali sme budovať tzv. Centrá zdieľaných služieb, ktoré už fungujú, je ich viac než dvadsať, a slúžia pre vyše sedemstodvadsať obcí východného a stredného Slovenska. Radi by sme to postupne rozšírili na celé Slovensko.

V marci tohto roka ZMOS spolu s SK8 (samosprávne kraje) predložili spoločný, tzv. pozičný dokument reformy verejnej správy. Čo to znamená?

Spoločne s regionálnou samosprávou ponúkame konkrétny rámec na nastavenie parametrov reformy verejnej správy tak, aby bola realizovateľná v praxi. Chceme vytvoriť štíhly, moderný a efektívny systém fungovania služieb pre občanov. Hovorili sme o tom už s pánom prezidentom Pellegrinim, predsedom NR SR pánom Rašim a čakáme na rokovanie s pánom premiérom Ficom. Potom chceme diskutovať so všetkými relevantnými politickými predstaviteľmi, ktorí prejavia záujem.

Končí sa volebné obdobie a blíži sa ďalšie. Aké očakávania má samospráva do najbližších rokov? Aké sú odhadované trendy? Pôjdu procesy rýchlejšie, lepšie? Budú na realizáciu zámerov peniaze?

Covid, energetická kríza, ruská agresia proti Ukrajine, najnovšie útok USA a Izraela na Irán, s tým súvisiace a nabaľujúce sa všetky možné aj nemožné problémy najmä ekonomického rázu, znova energie atď… Prešli sme si a prechádzame všeličím a netušíme, čo bude ďalej. Slovensko ako malá krajina hry veľmocí nedokáže ovplyvňovať.

Ak nastane pokoj, máme len možnosti, ktoré nám ponúknu vlastné schopnosti, poctivá práca všetkých zainteresovaných a európske peniaze na ďalšie programovacie obdobie. Európu čakajú ťažšie časy, no ľudstvo vždy našlo nejaké riešenia. Konkrétne prognózy nemám. Vieme iba to, čo je v samospráve dávno známe – môžeme vysúkať rukávy a robiť za každých okolností, čo bude treba a čo sa bude dať! A ak sa bude dať aj to, čo budeme chcieť, bude to skvelé!

Čo si želáš ty osobne?

V pracovnej oblasti najmä presadiť legislatívu, ktorá by stabilizovala a zlepšila financovanie samospráv. Rád by som, ak sme dokázali vytvoriť priestor pre partnerský dialóg medzi samosprávou a vládnou mocou, výsledkom ktorého by bolo v časovom horizonte mesiacov prijatie ústavného zákona o samospráve a v ňom by bolo zakotvené právo suspenzívneho veta pre zákony, ktoré by súviseli s fungovaním a financovaním samospráv.

Želám si tiež, aby sme uspeli s naším pozičným dokumentom o reforme verejnej správy. Osobne vidím veľký potenciál v spolupráci krajín a samospráv v strednej Európe. Tú si želám najmä v kontexte veľkého počtu migrantov v západnej Európe, ktorá už nie je oázou pokoja na pozadí tradičných hodnôt západnej kresťanskej civilizácie. A v osobnom živote to, čo si želáme všetci ako najdôležitejšie – pevné zdravie!

Keďže sa desaťročia veľmi dobre poznáme, viem, koľko času tráviš pohltený funkciami. Čo na to tvoja rodina, ešte má trpezlivosť?

Ak som dosiaľ niečo dokázal, tak vďaka rodičom, manželke, synovi a ostatným ľuďom, ktorí ma formovali, pomáhajú mi a stoja za mnou. A presne chápem, čo som dlžný svojim najbližším. Vďaka manželke a synovi mám domov. A úprimne vravím: viem, že nie som dobrý otec ani ideálny manžel, mám voči svojej rodine resty, najmä v čase strávenom spoločne s ňou. Zatiaľ ma nevyhnali… (úsmev)