V cykle Na palete moderátora Pavla Kapustu odznel rozhovor s jediným nestraníkom vo Ficovej vláde, na ktorom vidno, že jeho rezort pracuje, s ministrom dopravy Jozefom Rážom. Okrem bilancovania súčasných výsledkov sa vrátil do minulosti: „Keby sa v roku 2010 nerušili PPP projekty, podpísané ministrom Vážnym, tak o diaľnici D1 nerozprávame, pretože sa po nej vozíme. Keby to nasledujúca vláda nezrušila, tak by sme z PPP projektov zaplatili celú dé jednotku a nemuseli by sme ju financovať z eurofondov. Z eurofondov by sme mali obchvaty všetkých veľkých miest na cestách prvej triedy a v dobrom stave mosty.
Nemuseli by sme dnes riešiť veľký tender PPP projektu na mosty, pretože sú v katastrofálnom stave. To je dôsledok toho, že sme PPP projekty na základné koridory zrušili, pričom mnohé krajiny využili eurofondy na obchvaty miest na cestách prvej triedy. Tak to mohlo byť. Už sa k tomu nevracajme, musíme urobiť maximum, čo sa dá v týchto ťažkých časoch, pretože je tu recesia v dôsledku geopolitickej situácie, cien na svetových trhoch a vojnových konfliktov, ale aj klesajúcej konkurencieschopnosti Európy. Hráme s kartami, aké máme. Jediné, čo môžeme robiť, je robiť.“
Pár slov na margo. Zmrazenie výstavby diaľnic sa začalo po nástupe Dzurindovej vlády za ministra dopravy Gabriela Palacku, ktorý zrušil štátnu koncepciu výstavby diaľnic a rozmrvil ju medzi firmy spriaznené s SDKÚ a KDH. Tak vznikla nepodarená stavba storočia. Pri zastavení PPP projektov bol ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Figeľ. Tento figliarsky „kádéhák” má za ušami oveľa viac. Ako štátny tajomník na ministerstve zahraničných vecí bol hlavným vyjednávačom na vstup do Európskej únie. Pri prístupových rokovaniach súhlasil s likvidačnými podmienkami pre poľnohospodárov, vinou ktorých má slovenský farmár o šesťdesiatpäť percent horšie podmienky než jeho rakúsky sused.
Museli sme zrušiť jedny z najprísnejších noriem na zdravotnú bezchybnosť potravín. Dnes môžeme len snívať o tom, že by sme z bežne predávaného plnotučného mlieka mohli, ako kedysi, získať smotanu, kyslé mlieko či tvaroh. Ani z bravčového mäsa nedokážeme vyrobiť domáce trvalé výrobky bez toho, že by sme museli dvanásť hodín čakať, kým z pokrájanej svaloviny vytečie niekoľko litrov vody. Z hydiny, kedysi z dvora, po upečení zostalo chutné mäso a nescvrklo sa na veľkosť pečeného holuba, plávajúceho v litri vodnatého výpeku, ako dnešné antibiotikami nafúknuté kura.
Namiesto syra z kravského mlieka nám nanucujú tofu vyrobeného zo sóje, ktorú dovážajú z krajín, kde ju pestujú z klonovaného zrna. Do rastliny sa implantujú gény odolné proti herbicídom. Siatiny z takého osiva ošetrujú najsilnejšími pesticídmi proti burinám. Jedy prechádzajú do rastlín a z nich do potravín. My zakazujeme siať klonovanú sóju a kukuricu, ale dovolíme dovoz výrobkov z krajín, kde to robia.
Počet našich podnikov so živočíšnou výrobou klesá a pribúdajú megachovy na produkciu mlieka a mäsa, ktoré patria cudzincom. Dáni a Holanďania u nás vyrábajú produkty, ktoré expedujú na zahraničný trh, za čo dostávajú vysoké dotácie od vlastných štátov. Suroviny posielajú do cudziny, ktorá zaplavuje náš trh hotovými výrobkami. Naši poľnohospodári pri Figeľom vyrokovanej nerovnej dotačnej politike štátov EÚ vyrábajú svoje produkty drahšie, ale predávať ich musia podľa cien dotovaných cudzincov. So vstupom do EÚ sme museli opustiť jedny z najprísnejších kritérií na zdravé potraviny, a tak sme sa stali potravinovou žumpou s produktami, ktoré by na Západe nejedli. Európska únia začala určovať, čo máme pestovať, koľko ornej pôdy a vinohradov máme nechať úhorom, čím sa začala definitívna likvidácia zvyškov našej potravinovej sebestačnosti.
Figliar Figeľ ako prvý Slovák vykonával funkciu komisára Európskej únie a neskôr mu prihodili, za odmenu, dobre platený post osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ. Nuž tak to bolo. Čo Figeľ, to groš a miliardy boli fuč z nášho vrecka.
Text: Peter VALO – Foto: SNN (koláž)
