Sporné darovanie slovenskej vojenskej techniky ukrajinským obranným silám pod kuratelou exministra obrany Jaroslava Naďa dodnes rezonuje medzi koaličnými a opozičnými politikmi. Kým súčasní vládni predstavitelia sa poväčšine v tomto smere úplne dištancujú od krokov bývalej vlády, časť „demokratickej“ opozície hodnotí kroky aktuálneho šéfa mimoparlamentných Demokratov ako politický podraz. Napriek tomu, že orgány činné v trestnom konaní nateraz nevidia v jeho rozhodnutiach porušenie zákona, z politického a osobného hľadiska ich môžeme právom považovať za krajne nezodpovedné.
Jaroslav Naď ako horlivý podporovateľ Ukrajiny sa netajil tým, že v jeho záujme je čo najviac pomáhať nášmu východnému susedovi v boji proti ruským útočným ozbrojeným silám. Ako vieme aj za cenu dočasnej straty obranyschopnosti Slovenskej republiky. Staré známe príslovie, že menej je niekedy viac, v jeho prípade absolútne stratilo akýkoľvek význam. Nech boli jeho záujmy akékoľvek, svojím politickým rozhodnutím oslabil našu schopnosť byť plnohodnotným členom východného krídla NATO. Darovanie strategického obranného systému S-300 bez zabezpečenia trvalej plnohodnotnej náhrady sa nedá inak nazvať ako hazardovanie s bezpečnosťou nás všetkých. Aj keď by sme čiastočne pristúpili na jeho argument, že vtedajší systém protivzdušnej obrany už plnohodnotne neplnil svoje úlohy, nič by to však nemenilo na veci, že v prípade krajnej núdze a ohrozenia Slovenska zo vzduchu by mohol kedykoľvek zasiahnuť. Fakt, že po Richardovi Sulíkovi sa proti jeho rozhodnutiu nedávno verejne vyjadril aj Igor Matovič, ukazuje, aká nedôvera panovala vo vtedajšej koalícii. Obaja politickí rivali sa zhodli na tom, že Jaroslav Naď oklamal vtedajšiu vládu v tom, že Slovensko malo mať zabezpečenú trvalú náhradu za S-300. Dokazuje to tiež, akým spôsobom môže opäť vládnuť človek, ktorý sa v minulom volebnom období neštítil zavádzať ani svojich politických spojencov.
Vyjadrenie predsedu Hnutia Slovensko v tomto smere sú v dvoch rovinách. Po prvé Igor Matovič sa právom cítil byť oklamaný, pretože koalícia ako celok pod jeho vedením aj vďaka tomu prehrala predčasné parlamentné voľby v septembri 2023. Nemenej dôležitý faktor zohrala aj skutočnosť, že Jaroslav Naď sa na čele s vtedajším premiérom Eduardom Hegerom odčlenil od Igora Matoviča a založil stranu Demokrati. Igor Matovič úplne právom vnímal tento krok ako akt zrady.
Po druhé ‒ jeho nedávne vyhlásenie možno chápať už ako súčasť predvolebnej kampane pre budúcoročné parlamentné voľby. Fakt, že Hnutie Slovensko a Demokrati v podstate bojujú o rovnaký typ voliča, si Igor Matovič uvedomil, a týmto spôsobom môže pre jeho hnutie vybojovať naspäť bývalých voličov, ktorí momentálne zvažujú podporu Demokratov. Igor Matovič ako známy politický marketér nejeden raz prekvapil svojimi výsledkami v parlamentných voľbách. Je si vedomý toho, že ak chce byť silnou súčasťou prípadného budúceho vládneho zoskupenia, musí pre svoje hnutie získať čo najviac voličských hlasov. Okrem marginalizovaných komunít vidí svoj potenciál aj u časti voličov Naďa a spol.
Ak by táto stratégia priniesla úspech, zabil by tým dve muchy jednou ranou. Nielenže by mal silnejšiu rokovaciu pozíciu s Progresívnym Slovenskom, ale zároveň by natrvalo vyšachoval mimo parlament svojich bývalých straníckych kolegov, ktorých, aj keď nie verejne, vníma ako zradcov.
Text: Matej MINDÁR – Foto: Internet
Autor je asistent poslanca NR SR
