Slovenské médiá bez väčšej pozornosti sporadicky a krátko informovali o napohľad nevinnej akcii v bratskom Česku ‒ 76. zjazde Sudetonemeckého krajanského združenia. Pod dvojjazyčným heslom „Alles Leben ist Begegnung – Život je stretávanie“ sa prvýkrát v histórii stretnutie uskutoční na území Českej republiky. Česká občianska iniciatíva a festival Meeting Brno, ktorá sa zameriava na pripomínanie spoločných česko-nemeckých dejín a na podporu česko-nemeckého dialógu, pozvala spolok sudetských Nemcov do Brna, kde sa 22. až 25 mája stretli zástupcovia sudetonemeckých organizácií a viedli diskusie a kultúrne akcie.
Ešte počas príprav podujatia proti konaniu zjazdu prebehlo viacero demonštrácií občanov a politických strán. Zdalo by sa, že ide o český problém, s ktorým Slovensko nemá nič spoločné. Práve naopak. Pod maskovaním za „kultúrne akcie a diskusie“ ide o starú známu revizionistickú tému rušenia tzv. Benešových dekrétov a jednostranné obviňovanie česko-slovenského štátu za „krivdy“, ktoré postihli „nevinné“ sudetonemecké a maďarské obyvateľstvo v období od konca Veľkej vojny až doteraz.
Agenda je rovnaká ako u niektorých maďarských spolkov proti ČSR a Slovenskej republike. Sudetonemecké krajanské združenie napríklad k nemeckému zákonu o pristúpení Česka k EÚ dalo návrh (citované podľa portálu michalapetr.cz): „Avšak zostávajú v platnosti dekréty, najmä v Českej republike, ktoré slúžili ako ospravedlnenie pre zabíjanie, vyhostenie a zbavenie volebného práva, čo je v rozpore s medzinárodným právom, nesmú byť súčasťou žiadneho existujúceho právneho poriadku. Tieto dekréty preto musia byť rušené alebo prehlásené za neplatné.“
Zástupcovia združenia v nemeckom parlamente predkladali návrhy, v ktorých žiadali „… odškodnenie všetkých Nemcov, ktorí boli v období 1939 ‒ 1956 nútení vykonávať prácu pre cudziu mocnosť z dôvodu svojho nemeckého občianstva alebo etnického pôvodu“. Podobne vyhlasujú, že „Zmierenie s Čechmi je možné až vtedy, keď páchatelia konečne uznajú svoju vinu a … dôležité znamenie pre zmierenie s Čechmi by bolo, keby Česká republika konečne uznala nespravodlivosť vyhnania a zbavenia práv sudetských Nemcov pred vyše šesťdesiatimi rokmi. A to by zároveň zahrňovalo aj vyhlásenie tzv. Benešových dekrétov za neplatné.“
Opäť a stále bez povšimnutia je činnosť Henleinovej strany, ktorej príslušníci salámovou metódou vyháňali občanov českej národnosti zo Sudet, a zabudnutie nemeckého krutého vládnutia v protektoráte. Samozrejme, nemožno súhlasiť s násilím počas tzv. divokého odsunu Nemcov do Nemecka a Rakúska, ale dá sa pochopiť vtedajšia nálada Čechov, ktorí si dobre pamätali besnenie nemeckej správy napríklad po atentáte na Heydricha. Ako mali a majú Česi v pamäti Mníchov a okupovanie Česka, tak si Slováci pamätajú Viedeň a okupovanie časti Slovenska, kde pod maďarskú jurisdikciu prešlo do tristotisíc Slovákov, ktorí sa dostali do postavenia utláčanej menšiny. Podobné provokačné akcie, ako zjazd Sudetonemeckého krajanského združenia v Brne alebo akcie v Borši, Rimavskej Sobote či Gombaseku, zbytočne narúšajú relatívne pokojné spolužitie obyvateľstva v národnostne zmiešaných oblastiach.
Text: Milan ČASNOCHA MIKŠ – Foto SNN (AI)
Filozofická fakulta Univerzity Komenského, katedra žurnalistiky
