Dvanásty február 2025 sa zapíše do histórie ako deň začiatku konca zástupnej vojny medzi NATO a Ruskom na Ukrajine. Americký analytik A. Korybko sa spoza Atlantiku pozrel na kroky novej vlády Spojených štátov amerických (USA), osobitne prezidenta Trumpa, na riešenie konfliktu na Ukrajine. Minister obrany USA Pete Hegseth vyhlásil, že Ukrajina nevstúpi do NATO. Neveria, že dokáže obnoviť svoje hranice spred roka 2014. Nepošlú vojakov do zóny konfliktu. Európania by mali prevziať určitú zodpovednosť za udržiavanie mieru. USA nerozšíria záruky podľa článku 5 na sily EÚ na Ukrajine. Následne sa telefonicky Trump a Putin dohodli,  že bezodkladne treba začať mierové rozhovory. Trump tiež navrhol Putinovi osobné stretnutie v Saudskej Arábii. Postupne sa začali zo strany vládnych predstaviteľov západných krajín zverejňovať informácie o predpokladanom postupe. Na rokovaniach nebudú zástupcovia EÚ – to je obrovská facka liberálnej Európe.

• RUSKO-AMERICKÁ DOHODA

Niekoľko vyjadrení zo začiatku roka:

‒  „Diplomacia môže položiť základ pre veľkú rusko-americkú dohodu.“

‒ „Demilitarizovaný región ‚Trans-Dneper‘ kontrolovaný nezápadnými mierovými silami.“

‒ „Územné ústupky môžu predchádzať prímeriu, ktoré povedie k novým ukrajinským voľbám.“

‒ „Trumpov zvláštny vyslanec vrhol viac svetla na ukrajinský mierový plán svojho šéfa.“

Prvá analýza o kreatívnej  diplomacii obsahuje tucet navrhovaných kompromisov pre každú stranu, ktoré by mohli pomôcť posunúť ich rokovania. Až na to, že pravdepodobne je ešte priskoro určiť hlavné smery vývoja. Prejavy Trumpa, viceprezidenta Vanceho, ministra obrany Pete Hegsetha na tie isté témy sú často v protiklade a nejaký čas bude trvať, kým sa zjednotia. V každom prípade je päť hlavných otázok, ktoré budú formovať rusko-americké mierové rozhovory o Ukrajine. V prvom rade je otázna budúca ukrajinsko-ruská hranica.

Zelenský nepripúšťa myšlienku Jalty 2.0, prichádza s návrhmi akejsi výmeny území, ale najčastejšie je proti odovzdaniu akéhokoľvek územia. USA sa už vyslovili o nemožnosti vrátiť sa k hraniciam spred roka 2014. Rusko predbežne nechce rokovať o tejto téme a pokračuje v špeciálnej vojenskej operácii. Či sa boje budú vyvíjať smerom k Záporožiu, k Charkovu či k Odese, vedia asi len na ruskom ministerstve obrany. Nechať Rusko ovládať tieto regióny západne od Dnepra je z pohľadu USA v súčasnosti nepravdepodobné. Ťažko veriť aj myšlienke referenda v týchto oblastiach.

• DENACIFIKÁCIA UKRAJINY

Druhá otázka je, ako by mali byť nové hranice monitorované. Aké by boli úlohy mierových jednotiek, ktoré by sa tam rozmiestnili? Vyhlásenie, že USA by nerozšírili záruky podľa článku 5 na eventuálne tamojšie sily EÚ, by štáty Únie mohlo odradiť od ich vyslania, ktoré by aj tak Rusko muselo odsúhlasiť v Bezpečnostnej rade OSN, inak by podľa stáleho predstaviteľa Ruska v OSN Nebenziu boli legitímnym cieľom. Prevažná väčšina mierových síl OSN pochádza z nezápadných krajín, takže tie by sa tam mohli potenciálne rozmiestniť na základe mandátu Bezpečnostnej rady OSN. Ich úlohy by museli byť prijateľné pre Rusko aj USA, aby toto uznesenie prešlo.

Ďalšia otázka je, ako si Rusko predstavuje v praxi svoje dva hlavné ciele špeciálnej vojenskej operácie ‒ demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny. Je nereálne si predstaviť, že Trump by súhlasil s tým, aby Rusko rozmiestnilo svoje ozbrojené sily po celej Ukrajine, aby sa to zrealizovalo. V tom spočíva možná úloha mierových jednotiek OSN pri monitorovaní a presadzovaní čohokoľvek, čo by sa nakoniec dohodlo pre demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny. Mohlo by to mať formu kontroly nelegálnych ozbrojených jednotiek, ukrajinského zahraničného obchodu a OSN by mala právo nariadiť zmeny   v spravodajstve pre médiá a v školských osnovách. Len tak by sa zabezpečilo, že Ukrajina zostane po skončení konfliktu demilitarizovaná a denacifikovaná. Ďalšou otázkou sú sankcie. Rusko opakovane žiadalo zrušenie všetkých sankcií, ale dá sa predvídať, že Trump by nikdy nesúhlasil   s tým, aby sa to urobilo naraz. Je možné, že navrhne plán postupného zmierňovania sankcií ako odmenu za to, že Rusko dodržiava prímerie. Napríklad by to mohlo mať formu povolenia niektorých ruských vývozov do EÚ ako opatrenie na budovanie dôvery. Trump by však urobil dobre, keby prejavil gesto dobrej vôle, ktorým by bolo zrušenie sankcií na ruský vývoz ropy po mori, pretože by to mohlo presvedčiť ostatných politikov, že USA to so zmiernením tlaku na Rusko myslia vážne. To by zase Putinovi uľahčilo urobenie kompromisu v podobe len postupného uvoľňovania sankcií na domácej scéne.

• NOVÁ ARCHITEKTÚRA BEZPEČNOSTI

Veľmi dôležitá je bezpečnostná otázka. Rusko uvažovalo o vytvorení novej európskej bezpečnostnej architektúry prostredníctvom vzájomných dohôd s USA a NATO v roku 2021. Reagovalo na pokračujúcu expanziu NATO na východ a najmä na jeho tajnú expanziu na Ukrajinu. Po porušení Minských dohôd zo strany Západu a začatí špeciálnej vojenskej operácie sa toho zmenilo toľko, že samostatné komplexné rozhovory na túto tému sa musia začať hneď po akejkoľvek dohode o Ukrajine. Medzi nové problémy patrí napríklad hromadenie armád na východe NATO, nové členstvo Fínska a Švédska v NATO, ruské balistické rakety Orešniky, ich umiestnenie v Bielorusku spolu s ruskými jadrovými zbraňami, nové preteky v kozmickom zbrojení a podobne. Dohodnutie novej bezpečnostnej architektúry by stabilizovalo svet. Ako však vidno, cesta k tomu bude veľmi zložitá kvôli citlivým otázkam, ktoré musia vyriešiť Rusko a USA. Zatiaľ ich lídri ukázali, že majú vôľu rokovať. Žiadna zo strán pravdepodobne nedosiahne svoje maximálne ciele, ale diplomacia je umenie možného.

Najlepším scenárom je dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru. A že sa doba mení k lepšiemu, konštatoval vo februári aj slovenský minister obrany Kaliňák: „V Bruseli som konečne počul slovo mier. Tri roky sme pre niektorých boli za vyvrheľov. Dnes sa naše postoje do značnej miery zhodujú s postojmi USA a všetci mlčky pozerajú do zeme.“

Milan ČASNOCHA MIKŠ – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA