Jedna výstava sa skončila a druhú už nainštalovali
Počas tridsaťtriročnej existencie sa Dom Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši zapísal do povedomia kultúrnej, ale aj matičnej verejnosti najmä divadelnou činnosťou. Nemenej významný priestor v ňom dostáva aj výtvarné umenie, expozičná činnosť a uvádzanie rôznorodých výstav.
V radoch liptovských matičiarov je nemálo amatérskych výtvarníkov, ktorí v matičnom stánku radi vystavujú. Naposledy to boli výtvarník a básnik Jozef Daník a rezbár Ivan Líška. Jedna výstava sa skončila a druhá sa už inštalovala. Tentoraz sa tu rozhodol predstaviť kolekciu svojich koláží dlhoročný matičiar Štefan Packa. Vernisáž výstavy sa konala 5. novembra 2024 a vyvolala pomerne veľký záujem obdivovateľov tohto výtvarného žánru. Moderátorka podujatia Jela Hendlová na otvorení výstavy privítala Mareka Nemca, podpredsedu MS a riaditeľa Domu MS, predsedu MO MS v Liptovskom Mikuláši Ferdinanda Chovanca, niektorých poslancov Mestského zastupiteľstva v Liptovskom Mikuláši aj návštevníkov. Marek Nemec v príhovore o Štefanovi Packovi povedal, „že pre neho nie sú prelistované časopisy alebo prečítané knihy uzavretá záležitosť, ale im dáva ďalšiu etapu putovania do sféry umenia, čoho dôkazom je aj aktuálna výstava koláží“. Štefan Packa je známy básnik, autor niekoľkých zbierok a poetických obrazových publikácií. Ukážky z jeho tvorby predniesli Kvetoslava Staroňová a Milan Stromko. Po nich sa slova ujal literát Peter Vrlík, pracovník Domu MS, ktorý tiež v krátkosti zhodnotil diela a umelecké smerovanie autora. Ako pripomenul, „pre niekoho je tento druh výtvarnej výpovede zábavka, pre niekoho je to umenie. Autor koláží do svojich diel vkladá vlastnú fantáziu, vlastnú predstavivosť a konfrontuje ju so skutočnosťou, a v tom je Štefan Packa majster“. Publiku sa prihovoril aj samotný autor, ktorý sa poďakoval pracovníkom Domu MS, ktorí mu umožnili vystavovať práce, a vyzval svojho priateľa, s ktorým napísali viacero kníh, Karola Špánika o príhovor. Karol Špánik vyzdvihol kladné črty Packovho charakteru a priblížil ho najmä ako milovníka tatranskej prírody.
Koláž je rovnocenné výtvarné umelecké dielo využívajúce reálne prvky, výstrižky, nálepky, fotografie, ale aj drobné predmety, sklo, keramiku, bižutériu, je založená na interferencii týchto bezprostredných prvkov s umelecky podmieneným sprostredkovaným kontextom diela. Na Slovensku sa tomuto umeniu venuje pomerne úzky okruh výtvarníkov. Medzi známych kolážistov patril básnik Rudolf Fábry, spisovateľ Albert Marenčín, sochár Tibor Bártfay, v súčasnosti sa tomuto žánru programovo venuje redaktor Slovenských národných novín Emil Semanco, starosta Umeleckej besedy slovenskej. Osobitnú pozornosť v tvorbe Štefana Packu pútajú Obrazobásne, s ktorými úspešne experimentuje, keď do obrazu používa aj rukopisné texty vlastných básní. Na svojej výstave po prvý raz predstavil dva cykly svojich koláží. Na záver zacitujeme, čo o Packovom diele povedal jeho priateľ publicista Vladimír Donner: „Koláže Štefana Packu imponujú svojou spontánnosťou. Na čitateľa jeho kníh i na diváka na výstave pôsobia úprimnosťou výpovede o človeku súčasnosti. Impulzy, ktoré rezonujú v jeho kreáciách, nútia človeka premýšľať o základných hodnotách ľudského života, rozširujú repertoár vlastných poznatkov, naznačujú východiská a zohrávajú významnú úlohu pri poetizácii výtvarného umenia.
Text a foto: Viktor PODHORANSKÝ