Národná ustanovizeň v zápasoch o slovenskú svojbytnosť
V týchto dňoch si pripomíname tridsiate druhé výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky ako subjektu medzinárodného práva. Prvého januára 1993 sa zavŕšil národno-emancipačný proces slovenského národa o vlastnú štátnosť, o ktorú sa už v polovici devätnásteho storočia usilovala štúrovská generácia. Po Novembri 1989 stála najstaršia celonárodná ustanovizeň Matica slovenská na čele pronárodnej občianskej spoločnosti v boji za slovenskú samostatnosť.
Oživotvorením Matice slovenskej po Novembri 1989 sa vytvoril priestor na realizáciu myšlienky vytvorenia samostatnej Slovenskej republiky ako subjektu medzinárodného práva. Už na jar 1990 sa na jej pôde sústredila skupina národne uvedomelej inteligencie, ku ktorej patrili Ján Bobák, Bruno Čanády, Ján Cuper, Alena Kolesárová, Ján Kačala, Ján Švidroň, Peter Brňák a mnohí ďalší. Okrem návrhu zákona SNR o úradnom jazyku v SR vypracovala v tomto období aj návrh zákona SNR o zákaze majorizácie občanov SR na jazykovo zmiešaných územiach. „Starostlivosť MS o nový slovenský štátotvorný a štátoprávny vývoj sa odrazila v ponuke pomôcť pri tvorbe základných právnych dokumentov, ktoré by upravovali nový celospoločenský a politický stav. Matičný výbor preto poveril odborníkov, aby tlmočili novej SNR matičné stanoviská a princípy do pripravovanej ústavy ešte v rámci ČSFR v roku 1990.“
■ NA TEPE DIANIA
Po prvých slobodných parlamentných voľbách v júni 1990 Matica slovenská sledovala kompetenčné procesy, ich federatívne i konfederatívne modely, pokusy o rozkúskovanie národných republík ČSFR na spolkovom princípe, ako aj stretnutie premiérov Českej republiky a Slovenskej republiky v Luhačoviciach 9. júla 1990 i v Trenčianskych Tepliciach 8. – 9. augusta 1990. „Matica slovenská sa tiež zúčastnila na prvom stretnutí politických strán v Bratislave, na ktorom sa už prijal záver o budúcnosti Slovenska ako o svojbytnej, zvrchovanej a nezávislej SR. Jeho cieľom bolo zintenzívniť procesy v príprave zvrchovanej Ústavy SR i Deklarácie o zvrchovanosti SR, čo výrazne otriaslo pojmom federálny národ.“ V júli 1990 sa už rokovalo o postupoch pri príprave textov Deklarácie o zvrchovanosti SR s vtedajším podpredsedom vlády SR Jozefom Markušom, ktorý prevzal na seba koordináciu krokov a jeho realizáciu. „Jeho zvolením do funkcie predsedu MS na valnom zhromaždení 10. – 11. augusta 1990 získala Matica slovenská v spájaní nestraníckych síl v boji za slovenskú zvrchovanosť, suverenitu a štátnosť štatút legitimity.“
■ VLASTENECKÉ VYSTÚPENIA
Na prvom celonárodnom zhromaždení 5. októbra 1990 v Bratislave Za tú našu slovenčinu, Matica slovenská žiadala vtedajšiu Slovenskú národnú radu o prijatie ústavného zákona o slovenskom jazyku ako jedinom štátnom a úradnom jazyku na území SR, ako aj prijatie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Tie isté požiadavky zazneli aj na druhom (25. október 1990) a treťom (27. október 1990) celonárodnom zhromaždení. V čase príprav národných ústav, reorganizácie štátoprávneho a administratívneho usporiadania, iniciatív za spolkové usporiadanie Česko-Slovenska prišla Matica slovenská so štvrtým celonárodným zhromaždením 11. marca 1991 v Bratislave pod názvom Za zvrchované Slovensko. „Podľa Slovenských národných novín sa na Námestí SNP uskutočnilo celonárodné zhromaždenie na podporu už spomínanej Deklarácie SNR o štátnej zvrchovanosti SR, ktoré zorganizovala Matica slovenská.“
■ NEVYHNUTNOSŤ SAMOSTATNOSTI
Piate celonárodné zhromaždenie sa uskutočnilo 8. júna 1991 v Martine. Matica slovenská chcela týmto spôsobom zvýrazniť význam prvého slovenského Memoranda pre národné, ale najmä štátotvorné slovenské dejiny. „Prijatie II. memoranda národa slovenského sa uskutočnilo počas 130. výročia prijatia I. memoranda národa slovenského (6. – 7. júna 1861) a jeho základné myšlienkové koncepty aplikovateľné aj na jej emancipačné snahy MS len utvrdili v presvedčení, že slovenská štátna samostatnosť ako základný medzinárodný identifikačný znak je nevyhnutná.“ Šieste celonárodné zhromaždenie 5. októbra 1991 v Komárne prišlo so záverom, aby Matica slovenská poskytla priestor na diskusiu o zabezpečení suverenity a štátnej samostatnosti Slovenskej republiky. Úlohou posledného siedmeho celonárodného zhromaždenia Za jednotné Slovensko 11. marca 1992 v Bratislave na Námestí SNP bola opätovná výzva vtedajšej Slovenskej národnej rade, aby dosiahla vzájomnú dohodu vo vyhlásení Slovenskej republiky so všetkými atribútmi zvrchovaného štátu. Vyzývalo tiež všetkých občanov Slovenskej republiky, aby v blížiacich sa voľbách preukázali vysoký stupeň svojej osobnej i občianskej zodpovednosti tým, že neostanú voči nim ľahostajní a zoberú na vedomie, že osud krajiny je v ich rukách. Na základe uvedených faktov môžeme teda povedať, že Matica slovenská mala pri kreovaní samostatnej Slovenskej republiky nezastupiteľnú úlohu. Bohužiaľ, väčšina Slovákov si to dodnes neuvedomuje.
Text: Matej MINDÁR
Foto: Archív MS
Autor je asistent poslanca NR SR.
Čerpané z autorovej publikácie: Cesta k demokratickej slovenskej štátnosti (Pronárodná občianska spoločnosť a Federálne zhromaždenie)
