3 pre: Mgr. Ivu PAŠTRNÁKOVÚ, vysokoškolskú pedagogičku výskumníčku

Príbeh stratenej Štefánikovej tváre

Zhováral sa Emil SEMANCO Foto: autor

• Mnohí si nie tak dávno želali, aby Štefánik stratil svoju tvár, identitu i dejinný zástoj. Vy ste jeho tvár našli. Pravda, pri skladaní mozaiky dramatických osudov pôvodnej Kafkovej sochy Štefánika v leteckej kombinéze, ktorú odhalili v našom hlavnom meste v roku 1938. Našli ste fragment obličajovej časti rozbitej plastiky, ktorá sa desaťročia doslova ukrývala nezaevidovaná v muzeálnych a galerijných depozitoch…

Podieľala som sa na spracovávaní biografií sochárov, ktorí tvorili štefánikovské pomníky. Je ich okolo osemdesiat po celom svete. Nadácia M. R. Štefánika pripravovala tento projekt medzi rokmi 2010 – 2012. Monografia vyšla v roku 2013 a sú v nej dáta o vyše pol stovke umelcov. Povrávalo sa, že z pôvodnej zničenej sochy J. Kafku sa mala zachovať hlava. Ale nič viac sa o tom nevedelo. Podarilo sa mi kdesi prečítať, že informácia je pravdivá. A tak som sa pustila do hľadania. Dlho by som rozprávala, čo nasledovalo, o „pazúrikovaní“ v prírastkových knihách, o hľadaní v depozitoch, archívoch až po moment, keď sa potvrdilo, že vo Zvolene na zámku je naozaj originál bronzovej Štefánikovej tváre. Štyridsať rokov tento fragment nebol evidovaný ani zapísaný do dajakého dokladu, preto sa vlastne nevedelo, kde je.

• Na radosť mnohých ste ju vypátrali a pomohli tak vytvoriť obraz o skutočnej podobe Štefánika i jeho sochárskeho portrétu, keďže umelec a „model“ sa stretávali a dobre poznali…

Z objavu by mal určite radosť môj starý otec JUDr. Boris Bálent, ktorý bol tajomník SNK v Martine (1946 – 1954) a vedúci Miestneho pracoviska MS v Bratislave (1961 – 1976). Patril medzi slovenských priekopníkov výskumu bibliografie a inkunábul. Menšia busta Štefánika bola v našej domácnosti vždy prítomná. Babka – PhDr. Katarína Pokorná – preložila okolo roku 1940 z francúzštiny Hvezdárske články Milana Rastislava Štefánika. Babku som nezažila, ale práve starý otec ma „nainfikoval“ bádateľským zaujatím, ktoré dnes využívam aj vo svojom výskumnom a pedagogickom zamestnaní.

• Poznáme vás aj ako aktívnu maliarku, členku Umeleckej besedy slovenskej. Vaše práce sme videli na nedávnej kolektívnej výstave spolku pod názvom Abstrakcia V. v Galérii Slovenského rozhlasu. Čo na tomto poli?

Priznám sa, že teraz – povzbudená aj spomínanou investigatívou – som viac koncentrovaná na výskum. Maľba je mi však stále blízka – a zaujímavé, venujem sa jej aj teoreticky. Nechcela by som chýbať na pripravovanej výstave UBS v Tatranskej galérii v Poprade v auguste tohto roku, takže už by som sa mala dať aj do maľovania…