Matica vyhlasuje rok 2025 za Rok zahraničných Slovákov

Matica slovenská, najstaršia kultúrna ustanovizeň Slovenska, ktorá od svojho vzniku v roku 1863 nepretržite podporuje Slovákov v zahraničí, vyhlasuje rok 2025 za Rok zahraničných Slovákov. Tento projekt si kladie za cieľ pripomenúť historické udalosti a osobnosti, ktoré formovali slovenské diaspóry po celom svete a výrazne ovplyvnili kultúrne, vedecké, umelecké či náboženské prostredie mimo hraníc Slovenska.

Kontakty, podpora a spolupráca so zahraničnými Slovákmi patrí medzi ťažiskové oblasti v činnosti najstaršej kultúrnej ustanovizne, čo dokazuje zriadenie špecializovaného Ústavu pre zahraničných Slovákov, resp. Krajanského múzea Matice slovenskej.

• VÝROČIA

V roku 2025 si Matica slovenská pripomenie jubileá významných osobností krajanského života, akými boli Jozef Podhradský, Peter Tvrdý, Štefan Furdek, Hana Gregorová, Rudolf Dilong, Ján Sirácky a ďalší, ktorí zohrali dôležitú úlohu v živote slovenských komunít po celom svete. Súčasne sa Matica zameria na historické udalosti, ktoré sú spojené s osudmi zahraničných Slovákov. Medzi ne patrí zatvorenie Matice slovenskej v roku 1875, prijatie Clevelandskej dohody počas prvej svetovej vojny v roku 1915, ukončenie druhej svetovej vojny v roku 1945 či smrť významného správcu Matice slovenskej a zakladateľa Zahraničnej Matice slovenskej Jozefa Cígera Hronského v roku 1960. Slováci sa ako novodobý národ formovali v zložitých podmienkach Uhorského kráľovstva a habsburskej monarchie. Už od konca 18. storočia začali opúšťať svoju domovinu, najmä hornaté oblasti severného Slovenska, a usadzovali sa na Dolnej zemi, ktorá zahŕňa súčasné Maďarsko, Rumunsko, Srbsko a Chorvátsko. Tieto komunity si dodnes uchovávajú slovenskú kultúru, jazyk a tradície. Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867 však veľká vysťahovalecká vlna zo Slovenska smerovala do Spojených štátov amerických. Tisíce slovenských robotníkov a farmárov opustili svoju vlasť a založili si nový život v Amerike, kde ich podporovala národne uvedomelá inteligencia, najmä duchovenstvo. Významnú úlohu tu zohral rímskokatolícky kňaz Štefan Furdek, zakladateľ Slovenskej ligy v Amerike, ktorý bol považovaný za „prezidenta amerických Slovákov“.

• VLNY VYSŤAHOVALECTVA

V priebehu 20. storočia pokračovali ďalšie vlny emigrácie, motivované najmä sociálnymi či politickými dôvodmi. Slováci nachádzali nový domov v Kanade, Argentíne, vo Francúzsku, v štátoch Beneluxu či ďalších krajinách. Po druhej svetovej vojne a politických udalostiach v rokoch 1948 a 1968, ako aj po roku 1989 sa tisíce Slovákov presťahovali za prácou a vytvorili nové alebo posilnili staršie slovenské komunity v Česku, Rakúsku, Nemecku, Veľkej Británii či Írsku.

Text a logo: IUMS