Orest DUBAY sa trvalo zapísal do slovenského moderného výtvarného umenia. Autor viacerých významných grafických cyklov určujúcich vývin modernej slovenskej grafiky ‒ In memoriam Tokajík (linoleorez, 1949), Sputnik (linoleoryt 1957), Pieseň života (linoleoryt 1958), Čierne na bielom (drevorez 1958 ‒ 1959), Ľudia (linoleoryt 1959 ‒ 1960), Žiť (linoleoryt, linoleorez 1960 ‒ 1966), Etudy, Červená zástava, Nie!, Všedný deň… To sú iba zlomky z rozsiahleho diela tohto výtvarného umelca, ktorý už v roku 1977 získal titul národný umelec. Orest DUBAY sa narodil 15. augusta 2019 vo Veľkej Poľane. Pri príležitosti nedožitej storočnice (spolu s ďalšími umelcami) usporiadali v Slovenskom inštitúte v Prahe a v Dvorane Ministerstva kultúry SR v Bratislave výstavy ako poctu ‒ Povstaniu a trom umelcom (Dubay ‒ Hložník ‒ Snopek). Svoje výtvarné dielo daroval niekdajšiemu Vlastivednému múzeu v Humennom a Humenčania mu na deň stého výročia narodenia otvárali rozsiahly výstavný celok, kde uviedli aj publikáciu venovanú umelcovi. Napokon 22. augusta slávnostne otvárali spomienkovú výstavu aj v Múzeu Ľudovíta Štúra v Modre. Príhovor na tomto podujatí mu venoval predseda Výtvarného odboru MS PhDr. Ladislav Skrak. Národný umelec, prof., akad. maliar ‒ maliar a grafik OrestDubay ‒ významne pôsobí v našom povedomí ako jedna z najznámejších osobností vývinu moderného slovenského výtvarného umenia. Do výtvarného života vstupoval v závere štyridsiatych rokov ako absolvent vysokoškolských štúdií na Oddelení kreslenia a maľovania SVŠT v Bratislave. Výtvarne dozrieval pod vedením pedagógov prof. J. Mudrocha, M. Benku a M. Schurmanna (1939 ‒ 1943). V prvých rokoch po oslobodení aktívne pôsobil vo výtvarných spolkoch, najmä v Skupine 29. augusta, ktorá rozvíjala dobový odkaz a ideály SNP, a v spolku grafikov Hollar.
■ PEDAGOGICKÝ VKLAD
Orest Dubay si umelecké meno získal takmer už svojimi autorskými prvotinami, civilnými motívmi a lyrizmom voľnej grafickej tvorby, ale aj expresívnym a desivým vyjadrením vojnovej drámy a tokajíckej tragédie. Na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov
si získal svoje rešpektované postavenie ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty UK (1948) a od ustanovenia Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave v roku 1949 na škole, ktorá vychovala viacero pozoruhodných výtvarníkov pre celoeurópsku výtvarnú scénu. Platí to v značnej miere o grafikoch. V rokoch 1968 ‒ 1971, v zložitom období národných dejín, pôsobil vo funkcii rektora Vysokej školy výtvarných umení.
Meno a tvorba Oresta Dubaya sa spájajú s iniciatívami a hodnotami tvorby, ktoré sa inšpirovali civilizmom života prostého človeka. Dielo tohoto umelca vzišlo vo výraznej miere z bratislavských reálií a podnetov, z historizujúcich zdrojov a ideálov odboja, z charakteristickej dubayovskej monumentality kompozícií rúk a symboliky slnka, z nostalgie, vitality a pocitovosti života a hodnôt ľudského rodu. Vyjadril étos postvojnovej rodiacej sa demokracie života ‒ spolu s typickými motívmi stromov a atribútmi citovosti, občianskeho civilizmu a moderného veku.
■ HUMÁNNE POSOLSTVO
Posolstvo tvorby Oresta Dubaya znamenalo kategorickosť humánnych, prostých ľudských hodnôt. Známe sú však aj ďalšie dimenzie dubayovského diela ‒ zakladateľské iniciatívy v ilustrátorskej tvorbe venovanej inšpirácii a témam boja proti fašizmu, ako aj dejové, historizujúce a žánrové grafické cykly. Pripomeňme ten úchvatný, čierno-biely syntetizujúci, mnohokrát konštruktivistický grafický a motivický výraz, ktorý si získal svoj ohlas v čase vzniku pop-artu a op-artu. Išlo o vynikajúce a plodné tvorivé kontakty a uznávanú autorskú a občiansky pokrokovú pozíciu a postoje umelca, ktorého v pomeroch modernej európskej grafiky rešpektovali ako súpútnika V. Vasarelyho. Tvorba O. Dubaya znamená neskôr aj netradičný prielom a výtvarné kvality pri uplatňovaní výtvarného umenia v architektúre.
Diela O. Dubaya sú početne zastúpené v zbierkach slovenských a českých galérií a múzeí
a v súkromných zbierkach doma a v zahraničí (Francúzsko, Nemecko, Taliansko, USA, Kanada, Rusko atď.). Diela, ktoré tvoria súčasť architektúry, sú osadené na bratislavskom Hrade, v Spišskej Novej Vsi, v Poprade, Prešove, atď. Dubayova maliarska tvorba vo svojom závere spočíva v štylizovanej a snovej poetizovanej kráse voľnej a komponovanej krajiny, stavia však i na kolorizme prírodného zážitku a zaujatia, na inšpirácii prírodného živlu, na jednotlivých obdobiach roka a vegetačnom oblúku premien, na podnetoch flóry, kvitnúcich kvetov, atď. Tvorili iskrivý a svieži nový horizont tvorby v prvých rokoch tretieho tisícročia.
■ MODRANSKÝ ZÁPIS
V tomto období išlo už o vzácneho občana slávneho mesta Modry. Povedľa dávnych a nedávnych umeleckých osobností spolutvoril hodnotnú súčasť kultúrneho života tohto mesta. Od roka 1979 koncipoval a realizoval svoje projekty a od roka 1982 tu trvalo žil a pôsobil v čase leta. Tu sa naplnil maliarsky a grafický výraz a posolstvo dubayovského diela. Mesto Modra môže takto v čase nedožitého stého výročia narodenia umelca spoznávať a oceniť tie dimenzie tvorby a odkazu tvorby majstra O. Dubaya, ktoré vznikali v čase plodného modranského pobytu a završovania tvorivých úsilí. V roku 1977 mu udelili čestný titul národný umelec. Ide o nesporne platný titul a, samozrejme, aj o ocenenie života a diela. V roku 1972 stal sa čestným členom Accademie internazionale Tomasso Campanella v Ríme, kde za svoju tvorbu získal diplom so zlatou medailou. V roku 1977 mu udelili čestné uznanie na IBA v Lipsku.
Od vzniku Klubu výtvarných umelcov a teoretikov v roku 2000 pôsobil aj ako čestný predseda tohto výtvarného spolku združujúceho popredné výtvarné osobnosti Slovenska.
Ladislav SKRAK, predseda Výtvarného odboru MS ‒ Foto: archív autora
