Čo prinášajú posledné dve tohoročné čísla matičného mesačníka. Na pulty predajní už pred hodným časom prišlo novembrové číslo Slovenských pohľadov, najstaršieho slovenského časopisu ‒ periodika vydávaného Maticou slovenskou. Jeho začiatky siahajú už od čias Jozefa Miloslava Hurbana ‒ do roka 1846. S prestávkami pretrval až do dnešných dní. Slovenské pohľady aj tentoraz prinášajú to najlepšie z našej literatúry, umenia a vedy. Napriek omeškaniu oplatí sa novembrové číslo čitateľovi priblížiť. Ak by ho niečo zaujalo, ešte ho azda zoženie. A ak sa mu to už nepodarí, možno zváži ekonomickejší a pohodlnejší spôsob mať v rukách Pohľady: predplatné.
Úvodník Etely Farkašovej Život vo svete (ne)dôvery opisuje stav spoločnosti, v akom sa dnes, bohužiaľ, nachádzame. Tibor Kočík nám priblíži košický poetický samizdat v časoch normalizácie. Básnické príspevky sú od Aladára Komlósa: Adyho verše, či ste boli krásne, Andrijana Turana: Miniatúry spopod privretých viečok, Miroslava Bartoša: Nové haiku, Jozefa Trtola a Hany Koškovej. Ján Čomaj prichádza so zaujímavou spomienkou Bájni Zvolenčania. Ľuba Šajdová vo svojej pravidelnej rubrike sa vracia desaťročia dozadu, keď vyspovedala Vladimíra Ferka s jeho dvoma synmi Andrejom a Jergušom. Dušan Mikolaj nám umožnil nahliadnuť do pripravovanej životopisnej knihy o umeleckom sklárovi. Peter Holka rozpovedal príbeh z detstva v príspevku Prvý a jediný muž. Gabriela Grmolcová vyspovedala oceňovanú autorku Paulu Sabolovú. Prózu od známeho kanadského autora Mordecaia Richlera s názvom Leto, keď mala stará mama umrieť pre vás preložila Veronika Goldiňáková.
■ NEŽNÁ REVOLÚCIA…
Profesor Jaroslav Chovanec vo svojom príspevku Nežná revolúcia – predpoklad vzniku samostatnej Slovenskej republiky dôsledne osvetlil cestu k našej samostatnosti, ktorej nevyhnutným predpokladom bola demokratizácia pomerov po páde režimu komunistickej strany v roku 1989. Do problematiky vzdelávania dospelých v súčasnej informačnej dobe, ovplyvnenej problémami vyplývajúcimi z globalizácie, veľkopriestorovej liberalizácie či klimatickej zmeny, nás zasvätí prof. Miroslav Tuma a naznačí možné trendy a riešenia. Rubriky sedem x sedem sa v novembrovom čísle ujal literárny kritik prof. Dalimír Hajko. Slovenské pohľady tradične prinášajú recenzie, pravidelné rubriky od Gustáva Murína Laboratórium a Miloša Ferka Literárny antikvariát píše, Jana Pivovarníková podáva správu z výstav a prof. Ivo Pospíšil nahliadne do literárnej tvorby v Čechách v rubrike Spoza Moravy. V zápisníku si spolu s Petrom Mulíkom pripomenieme nedávno zosnulého Viliama Jablonického a prof. M. Valent si zaspomína na Michala Horňáka. Číslo tradične uzatvára rubrika od Štefana Haviara Pripomíname si. Výtvarný sprievod tvoria práce vojvodinského Slováka maliara a grafika Mihala Kiralja.
■ NAJKRAJŠIE SVIATKY
Do decembrového čísla píše úvodník Anton Hykisch o súčasných Vianociach a hľadaní toho podstatného v čase najkrajších sviatkov v roku. Slovenské pohľady prinesú poetické ukážky od Maše Haľamovej, Mariána Šidlíka, Dalimíra Stana a Jána Švantnera, ktorý vo svojich básňach využíva tanku, jednu z malých foriem japonskej lyriky charakteristickú presným rozmiestnením slabík do piatich veršov podľa vopred určenej schémy. Profesor Vincent Šabík analyzuje hlavné piliere slovensko-slovanskej kultúry.
Číslo je venované pamiatke Milana Ferka, prozaika, básnika, dramatika, autora literatúry pre deti a mládež a šéfredaktora Slovenských pohľadov v rokoch 1960 ‒ 1963 a 1966 ‒ 1969. Pre podporu obrodného procesu na stránkach Slovenských pohľadov v septembri 1969 bol odvolaný a vylúčený zo Zväzu slovenských spisovateľov. Po roku 1989 bol vedúcim činiteľom Spolku slovenských spisovateľov, predsedom umeleckého odboru Matice slovenskej, v roku 1993 sa pričinil o „vrátenie“ Slovenských pohľadov pod krídla Matice slovenskej a viedol ich do konca roka 1994. V roku 2011 ho prezident Ivan Gašparovič vyznamenal Radom Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam. Pri tejto príležitosti si ho pripomenieme viacerými príspevkami: Andrej Ferko svojimi osobnými spomienkami, Peter Cabadaj náčrtom literárneho portrétu, Tomáš Winkler si zaspomína na svoje prvé kontakty so Slovenskými pohľadmi, na časy tvrdej cenzúry, ako aj na čas, keď s Milanom Ferkom oživovali časopis .
Alexander Halvoník nám predstaví prózu pod názvom Per amore. Ľubomír Podušel píše o enfant terrible umenia 20. storočia Pablovi Picassovi. Ľuba Šajdová vo svojej pravidelnej rubrike v decembrovom čísle vyspovedala esejistu, prozaika, spisovateľa pre deti a mládež a jazykovedca dialektológa Antona Habovštiaka. Slavo Kalný prichádza opäť s hlboko ľudským príbehom Zlikvidovaná na úteku. Profesor Ján Kačala sa vo svojom cykle Panoráma slovenských jazykovedcov slovakistov v 20. storočí tentoraz zameral na život a prácu Gejzu Horáka. Eva Fordinálová preukázala svoju hlbokú znalosť o našom národnom dejateľovi a literátovi v príspevku Problémy s portrétom Jána Hollého. Rubriky 7 x 7 sa zhostil Bohuš Bodacz. Aj v decembrovom čísle Slovenské pohľady tradične prinášajú recenzie viacerých domácich i zahraničných autorov, pravidelné rubriky od Gustáva Murína Laboratórium, Miloš Ferko v Literárnom antikvariáte píše o živote a literárnom diele Olle Matsona, Jana Pivovarníková podáva správu z výstav a prof. Ivo Pospíšil nahliadne do literárnej tvorby v Čechách v rubrike Spoza Moravy. V zápisníku si spolu s Petrom Cabadajom pripomenieme nedávno zosnulého prvého porevolučného predsedu MS Viliama J. Grusku a prof. M. Valent si zaspomína na Alexandra Klačanského. Radoslav Žgrada prináša reportáž z celoštátneho snemu Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši. Číslo tradične uzatvára rubrika od Štefana Haviara Pripomíname si. Výtvarný sprievod je vytvorený z diel od medzinárodne uznávaného slovenského akademického sochára a dizajnéra Ľubomíra Ferka.
Radoslav ŽGRADA – Snímka repro obálky SP
