Tajomstvo depozitárov odhaľuje vzácne historické tlače

Súčasťou Západoslovenského múzea v Trnave je aj Múzeum knižnej kultúry v Oláhovom seminári. Aké podujatia pre návštevníkov ste pripravili v marci, ktorý je tradičným mesiacom kníh?

Na marec sme pripravili niekoľko podujatí. Začneme formátom Tajomstvo depozitárov, ktorým bude prvé vydanie kompletného maďarského katolíckeho prekladu Biblie z roka 1626. Jeho autorom bol Juraj Káldi, trnavský rodák, jezuitský kňaz, spisovateľ a prekladateľ. V spolupráci s pátrom Alexandrom Pussom sme na stredu 12. marca 2025 pripravili prednášku, ktorou sme pripomenuli 400. výročie prvého maďarského prekladu Biblie. V nedeľu 16. marca sme ponúkli rozprávanie s naším knihovedcom Milanom Ševčíkom.

Koľko starých tlačí sa nachádza v zbierkach múzea a ktoré považujete za najvzácnejšie?

Knižnica obsahuje približne päťdesiattisíc historických tlačí. Fond je rozdelený chronologicky (inkunábuly a tlače 16. až 20. storočia) a geograficky (tyrnaviká a slovaciká). Ďalej sa tu nachádza veľké množstvo periodík ‒ približne sedemtisíc jednotiek. Časť historického fondu je spracovaná, a to inkunábuly, tlače 16. a 17. storočia, tyrnaviká a slovaciká. V súčasnosti prebieha spracovanie tlačí 18. až 20. storočia.

S Trnavou sú neodmysliteľne spojené osobnosti pôsobiace v Slovenskom učenom tovarišstve. Ako hodnotíte ich prínos pre uzákonenie spisovnej slovenčiny, literárnu a kultúrnu históriu?

Aj keď sa bernolákovčina nestala celonárodným spisovným jazykom, zohrala v histórii slovenského národa významnú úlohu, zvýraznila myšlienku svojbytnosti slovenskej národnosti a stala sa zjednocovacou základňou bernolákovcov. Opieralo sa o ňu slovenské národné obrodenecké hnutie a neskoršie kodifikovanie druhého spisovného jazyka v roku 1843. Založenie Slovenského učeného tovarišstva v roku 1792 prinieslo vznik prvého celoslovenského kultúrneho národného spolku, ktorý sídlil v Trnave a plnil aj funkciu vydavateľstva.

Zhováral sa: Ivan KRAJČOVIČ