So spravodajstvom z najrozličnejších oblastí rusko-ukrajinského konfliktu sa viaže upozornenie, že sa presne z nezávislých zdrojov nedajú overiť. Keďže pomery na Ukrajine sú v stredobode pozornosti, zaujímavé sú aj informácie, ktoré poskytujú obraz o demografických pomeroch ukrajinského štátu. Pri vyhlásení nezávislosti v roku 1991 mala vtedy mierová Ukrajina päťdesiatdva miliónov obyvateľov. V roku 2022 pri začiatku tzv. špeciálnej operácie ruskej armády, ktorou Ruská federácia porušila medzinárodné právo a rad medzinárodných dohôd, uvádzali oficiálne ukrajinské zdroje štyridsaťdva miliónov obyvateľov. Teda za tri desaťročia sa znížil počet obyvateľov o desať miliónov.
Pokles počtu obyvateľstva pokračuje. Aktuálne už 7,7 milióna pôvodných obyvateľov Ukrajiny žije v zahraničí. Z toho 5,3 milióna v štátoch Európskej únie. Zo slovanských štátov je to popri Bulharsku najväčší úbytok obyvateľstva. Na konci minulého roka rôzne zdroje uvádzali počty ukrajinského obyvateľstva na území pod kontrolou štátu na úrovni plus mínus 29 miliónov obyvateľov. Pripúšťa sa však, že to môže byť v skutočnosti menej. Otvorenou otázkou teda zostáva, koľko miliónov obyvateľov je vlastne na územiach pod kontrolou ruskej armády alebo koľko za roky vojny odišlo na ruské územie.
V súčasnosti je zásadnou otázkou, či sa môže skončiť vojenský konflikt ešte v tomto roku. To by vplývalo na návrat ľudí späť do vlasti. A iste oveľa účinnejšie než výzvy prezidenta Ukrajiny, aby štáty EÚ skracovali pobyt najmä mužom schopným posilniť armádu, ktorej chýba dostatok bojovej sily a motivovaných vojakov.
Podľa toho, ako sa budú vyvíjať rozhovory, aké garancie bude mať Ukrajina a či sa vôbec vráti aspoň časť území, ktoré sú teraz pod kontrolou ruskej armády, bude mať vplyv na to, koľko ľudí bude uvažovať o návrate. Veľa záleží na zvrate doteraz dlhého obdobia negatívneho ekonomického vývoja. Odhady rôznych demografov dnes hovoria, že polovica sa môže rozhodnúť pre návrat, resp. dokonca až polovica nie.
Otázka je, aký program rozvoja môže presadiť vláda v terajšom nepriaznivom demografickom vývoji. Podľa niektorých údajov je nielen nepriaznivý, ale narastajúci rozdiel pomeru narodených a úmrtí. V minulom roku to malo byť sto novonarodených na 286 úmrtí. V súvislosti s tým sa neuvádza dôležitý údaj o dojčenskej úmrtnosti. Faktom však je, že pre udržanie minimálneho pomeru by na sto žien malo pripadať 210 až 220 pôrodov, resp. detí. V súčasnosti je tento pomer obrátený ‒ na sto žien pripadá deväťdesiat detí. Čiže dochádza k depopulácii. Všetky tieto skutočnosti sú významným faktorom na jednej, ako aj druhej strane pri atmosfére očakávaní rozhovorov v roku 2025. V každom prípade situácia na Ukrajine a jej budúcnosť, ktorú podporujeme pri možnom vstupe do EÚ, vyvoláva nemálo závažných otázok bez odpovedí.
Text: Dušan D. KERNÝ
Foto: noviny.sk/SITA
