SLOVO O SLOVENSKU
Prezident Ruskej federácie Vladimír Putin šokoval svet. Koncom februára poslal špeciálne vojenské jednotky na územie susednej zvrchovanej Ukrajiny, aby dosiahol svoje predstavy o zabezpečení globálnej bezpečnosti Ruska a ochrane ruských občanov žijúcich najmä na východe Ukrajiny. Diplomati, politici a zahranično-politickí pozorovatelia predpokladali, že ruská armáda vstúpi do oblastí separátnych republík Luhanska a Donecka, ktoré o to Rusov požiadali. Málokto však tušil, že útok bude masívnejší aj na iné oblasti Ukrajiny.
Vojna sa nezačne zo dňa na deň. Ak sa napokon rozhorí, je to výsledok dlhodobého neriešenia sporov, absencie kultúrneho dialógu a zlyhania diplomacií. Rinčanie zbraní a smrť nevinných civilných obetí nemôžu byť prostriedkom a formou presadzovania svojich cieľov, aj keď možno z pohľadu Ruska opodstatnených. Potlačenie neonacistických skupín, ochrana ruskej menšiny či zmena politického režimu nemôže byť vykúpená krvou nevinných Ukrajincov ani životmi ruských či ukrajinských vojakov. Prezident Putin týmto svojím rozhodnutím stratil podporu politikov a sympatie radových občanov z tzv. kolektívneho Západu. Dosiaľ práve on kritizoval vojny vedené Spojenými štátmi americkými v arabskom svete či rozširovanie Severoatlantickej aliancie na Východ a umiestňovanie zbraňových systémov NATO v blízkosti Ruska. Útokom na Ukrajinu stratil punc európskeho politika, pre ktorého je priorita mierové riešenie. Napokon aj bývalý americký prezident Donald Trump či český prezident Miloš Zeman, ktorí minimálne chápali Putinovu politiku pred vojnou, po 24. februári otočili a ruského prezidenta tvrdo kritizujú.
V noci z 20. na 21. augusta 1968 sme na vlastnej koži pocítili to, čo dnes prežívajú Ukrajinci. Na území zvrchovanej Československej republiky sa ocitlo 27 divízií. Vyše 500-tisíc vojakov, 6 300 tankov, 2 000 diel a 800 lietadiel. Československá vláda odmietla ozbrojenú odpoveď. Československá armáda zložila zbrane. Zachránili sme tisíce životov. Stratili renesanciu socializmu a na dvadsať rokov upadli do komunistického temna. Postihnutý bol aj môj otec, ktorý nemohol až do novembra 1989 pracovať ako novinár. Komunisti mu to zakázali.
Ukrajinci inváziu pociťujú omnoho intenzívnejšie. Ruskej armáde vyhlásili aktívny vojenský odpor.
Maroš SMOLEC, správca MS