Pripomenuli si významnú osobnosť umenia

V Bodiciach, mestskej časti Liptovského Mikuláša, na malom námestíčku stojí pamätník významnej osobnosti moderného slovenského výtvarného umenia Zoltána Palugyaya, ktorý sa tu 9. novembra 1898 narodil. Pochádzal z významného zemianskeho rodu. Maliarstvo študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti pri ďalšom významnom Liptákovi maliarovi Eduardovi Ballovi. Neskôr študoval na Akadémii výtvarných umení v Krakove a štúdium ukončil na súkromnej škole H. Hofmanna v Mníchove.  Od roka 1926 pôsobil ako umelec v slobodnom povolaní v rodných Bodiciach. Stal sa zakladateľom moderného slovenského akvarelu, ktorý charakterizuje u neho lyrická snivosť a farebná poézia (Povoz, 1925; Violončelista, 1925). Olejomaľby podobne ako jeho kresby ceruzkou svedčia o hľadaní nového tvaroslovia v napätí expresívno-symbolistického názoru a konštruktívneho pôsobenia kubizmu na jeho dielo (Modrý vták, 1926; Portrét, 1922). Jeho cieľom je priblížiť sa k celkovému mysleniu človeka po jeho psychickej stránke. To charakterizuje prvé jeho tvorivé obdobie, v druhom tvorivom období sa už v jeho tvorbe objavuje sociálne cítenie, filozofické aspekty, tematicky sa viaže na slovenskú krajinu, najmä na malebný Liptov, učarovali mu Vysoké a Nízke Tatry (Jar v Tatrách, 1927, Koliba, 1929). Pred smrťou ešte viac priľnul k slovenskému prostrediu a v slovenskej krajine hľadal najmä chrám pre svoje túžby a predstavy (Jarná melódia, 1932; Liptovská krajina, 1934). Okrem olejomalieb, akvarelov, pastelov, kresieb vytvoril aj pozoruhodnú kolekciu monotypií (Dievča v kroji, 1930;  Jesenný motív, 1931). Palugyay zomiera 18. septembra 1935 uprostred práce v Nízkych Tatrách pod Ďumbierom, keď sa vydal na cestu za svojimi motívmi. Jeho telo sa našlo až po dlhšom čase. Podpredseda MS Marek Nemec po tichej spomienke pri jeho pamätníku povedal: „Pripomenuli sme si výraznú osobnosť nášho slovenského výtvarného umenia. Človeka, ktorý dokázal na plátno dostať krásy našej prírody, vzdal hold slovenskej prírode, slovenskému človeku, a preto je našou povinnosťou si takúto osobnosť pripomínať, aby nikdy nevymizla z našej kolektívnej národnej pamäti, ktorú by sme mali strážiť a velebiť.“

Peter VRLÍK ‒ Foto: archív autora