Matica slovenská nie je spokojná so situáciou v našej spoločnosti

Aktuálne problémy nášho národa a štátu – to bola hlavná téma okrúhleho stola slovenskej inteligencie, ktorý sa zišiel z podnetu Matice slovenskej. Prostredie historickej budovy pôvodne Slovenskej národnej rady v Bratislave  na Župnom námestí vytvorilo pôsobivú, doslova dejinnú kulisu rokovaniu, ktorého hlavným cieľom bolo definovať naliehavé potreby národných a štátnych záujmov, spoločenských a sociálnych potrieb slovenskej spoločnosti.

Každú chvíľu si môžeme v periodikách prečítať porovnávacie analýzy životnej úrovne dnes a pred dvadsiatimi dvomi rokmi. Magický rok 89 je totiž priveľkým lákadlom pre každého novinára. A tak sa dozvieme, koľko sme pracovali na práčku, televízor či nebodaj rožky kedysi a koľko dnes. Nájsť analýzu, ako sme na tom v porovnaní s bývalým režimom s kultúrou, to už je problém.

Slovenskom otriasa spis Gorila, a tak ,,malé úlety“ politikov typu dodávka dreva  s objemom viac ako pol milióna metrov kubických na štyri roky za dva a pol milióna eur od Štátnych lesov pre firmu známeho ministra pôdohospodárstva Z. Simona  bez výberového konania či  pripravovaný ,,tiežtransparentný“ nákup softwéru za 53 miliónov eur ministerstvom financií (I. Mikloš) akosi zostávajú bokom.

Rozpredávači strategického štátneho majetku znovu vyťahujú volebné verklíky

Od predčasných parlamentných volieb nás delia  len necelé dva mesiace a  spis Gorila o údajnom úzkom prepojení politických strán s finančnými skupinami rozpútal koaličnú zákopovú vojnu. Spory v koalícii sú jednou z prekážok  predaja 49 percent akcií SPP vo vlastníctve spoločností Gas de France a E. ON Ruhrgas.

Kto sú tí bojovníci proti komunistickému režimu:  Milan Šimečka, Miroslav Kusý, Anton Srholec a Agneša Kalinová

Iveta Radičová rada vystupuje ako obhajca ľudských práv, bojovník proti korupcii a klientelizmu.  Na medzinárodnej konferencii Ľudské práva – späť k podstate napríklad okrem iného konštatovala, že so zločinmi totalitných režimov sme sa ešte nevyrovnali. A spomenula pritom  kandidátov na Cenu podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorí „zažili komunistické väzenie, kam sa dostali len preto, že nielenže mali iný názor, ale že ho aj otvorene prezentovali“.